Ako dobre je v prítomnosti Božej slávy.

V živote človeka sa vyskytne len niekoľko chvíľ alebo dní, keď si prajeme, aby trvali večne. Zamilovaní ľudia si povzdychnú: „Ach, keby táto chvíľa trvala večne.“ Tieto chvíle zažívame v eufórii príjemných telesných pocitov len výnimočne. Prevažná časť života človeka sa skladá z času, ktorý označujeme, ako všedný, rutinný, neperspektívny resp. premárnený atď.

Môžeme však zažívať veľmi často úžasné a skvelé chvíle, ak budeme chodiť s Pánom Ježišom v srdci. Je veľa kresťanov, ktorí chodia do cirkvi odsedieť si  bohoslužby, ktorí dodržiavajú morálne zákony a sú pyšný na svoju príslušnosť k tej či onej cirkvi. Ale nezažívajú chvíle zjavenia na modlitbách, pretože sa nemodlia srdcom a v srdci majú viac svojho JA ako Pána Ježiša.

V Biblii čítame, že Pán Ježiš zobral niekoľko svojich učeníkov so sebou na vrch modliť sa. Prečo nezobral všetkých učeníkov? Prečo nezobral aj Tomáša alebo Judáša? Neviem. Je možné, že ich srdcia neboli úplne odovzdané Bohu a preto ich nezobral? Možno.

Verím však, že Pán Ježiš chce, aby sme sa modlili pod Jeho vedením. Pán Ježiš sedí po pravici nebeského Otca a prihovára sa za nás. Pán Ježiš posiela na pomoc svojho Ducha, aby nás viedol v modlitbách. Je možné sa modliť bez vedenia Pánom Ježišom? Ale ak vás vedie Duch, nie ste pod zákonom. Gal 5:18

Áno je, ale je to zlá modlitba. Je to modlitba, o ktorej sa píše: Prosíte, a nedostávate, lebo zle prosíte; chcete to využiť na svoje náruživosti. Jakub 4:3

Koľko kresťanov sa pomodlí, ale nie k Bohu, lebo nemajú v srdci Ježiša Krista. Je mnoho kresťanov, ktorí nemajú chvíle zjavenia a preto ich viera stagnuje a postupne zomiera. Nakoniec im zostane iba zvyk. Už si sa modlil iba zo zvyku milý čitateľ. Ja sa napríklad nemodlím pred spaním, alebo každé ráno a nemám z toho výčitky. Nechcem sa modliť zo zvyku. Nechcem sa modliť len preto, aby som si urobil modlitebnú čiarku. Nechcem sa modliť a pritom myslieť na svoje rutinné povinnosti. Ó aké zbytočné sú modlitby, pri ktorých nie je srdce, ale len telo a ústa. Matúš 15:8 Aké zbytočné sú modlitby do ktorých nevedie Duch, ale povinnosť zo zákona. Gal 5:18

Peter zatúžil zostať na mieste modlitby, keď videl slávu Božiu. Úplne zabudol na svoje povinnosti rodinné, pracovné, zabudol, že treba ísť jesť alebo piť. Ani si neuvedomoval čo hovorí, len vyjadril svoju túžbu, zotrvať čo najdlhšie v eufórii, ktorú zažíval pri zjavení slávy Božej. 

Aj ja túžim zažívať pri modlitbe chvíle, keď zabudnem na všetky svoje povinnosti a starosti, zabudnem sledovať čas a zatúžim pri modlitbe povedať: „Dobre mi tu je, tu zostanem bývať. Tu si urobím ten pomyselný príbytok.“

Nechcem, aby sa z môjho vzťahu k Pánovi Ježišovi stal rutinný čas bez srdca. Nechcem náboženstvo bez zjavenia, lebo by som sa pripravil o tie vzácne chvíle, ktoré prináša Božia prítomnosť.

Veď kto by chcel dovolenku bez krásnych zážitkov, kto by chcel život bez svadieb, osláv narodenín alebo menín. Kto by chcel smutný život plný pohrebov a zlej nálady. Preto milý čitateľ neupadni do náboženskej rutiny. Nepochovaj Ježiša Krista vo svojom srdci, nepozývaj ho do svojich JA modlitieb ale nasleduj ho v modlitbách.  Ak budeš mať srdce plné túžby po Ježišovi, zažiješ zjavenie, zažiješ Jeho slávu a nebudeš žiť rutinné náboženstvo. Ježiš aj Teba chce zobrať na miesto, kde v modlitbách zažiješ Jeho slávu. Máš však v srdci Ježiša natoľko, aby ťa  priviedol na miesto modlitby? Alebo máš v srdci svoje JA, svoju pohodu, a nemáš chuť ísť sa modliť do zhromaždenia alebo na svoje modlitebné miesto. A ak sa aj ideš modliť, je to len rutinná mnohomluva bez srdca, je to len falošné uspokojenie svedomia.

Asi o osem dní po týchto slovách vzal so sebou Petra, Jána a Jakuba a vystúpil na vrch modliť sa. Ako sa modlil, zmenil sa vzhľad jeho tváre a jeho odev zažiaril belobou. A hľa, rozprávali sa s ním dvaja mužovia - boli to Mojžiš a Eliáš. Zjavili sa v sláve a hovorili o jeho odchode, ktorý sa mal uskutočniť v Jeruzaleme. Petra a tých, čo boli s ním, premohol spánok. A keď sa prebudili, videli jeho slávu a tých dvoch mužov, čo s ním stáli. Keď od neho odchádzali, povedal Peter Ježišovi: „Učiteľ, dobre je nám tu. Urobme tri stánky: jeden tebe, jeden Mojžišovi a jeden Eliášovi.“ Nevedel, čo hovorí. Lukáš 9:28-33