Baruch syn Nériho.

Kto vlastne bol tento pisár Baruch?

Na základe toho, že mu bola zverená kúpna zmluva (Jeremiáš 32:11-12) usudzujem, že to bol niekto, koho by sme dnes nazvali právnikom. Takže Baruch bol vzdelaný muž, ktorý vedel čítať a písať a ktorý poznal právne ustanovenia svetské aj Božie. Predpokladám, že mal vedomosti, ktoré by mu mohli zabezpečiť pohodlný život. Právnici dobre zarábajú dnes a zarábali aj vtedy. Tento Baruch však nebol obyčajný právnik, ktorý by sa hnal za bohatstvom tohto sveta. Tento Baruch pomáhal Božiemu prorokovi Jeremiášovi spísať prorocké slová, ktoré mu zjavil Boh. (Jeremiáš 36:4)

Z dnešného pohľadu by sme možno povedali, ó akú mal Baruch úžasnú službu. Ale neviem, či by si ju chcel niekto robiť. Tie prorocké slová, ktoré zazneli od Božieho ducha Jeremiášovi vôbec neboli takými, aké by chceli ľudia počuť. Boli to slová, ktoré hovorili o neposlušnosti ľudu voči Božiemu zákonu. Slová, ktoré usvedčovali ľudí z hriechu modlárstva, pýchy a nezávislosti. V podstate je tomu tak i dnes. Evanjelium ľudí usvedčuje a preto je pre mnohých nepopulárne. Nepopulárne veci ľudia nechcú počúvať.

Jeremiáš však prikázal Baruchovi:

Jeremiáš 36:6-8 Choď a v Pánovom dome v pôstny deň čítaj do uší ľudu Pánove slová zo zvitku, ktorý si napísal z mojich úst; čítaj ich aj do uší všetkých Júdovcov, ktorí prídu zo svojich miest. Hádam prenikne ich modlitba k Pánovi a odvráti sa každý od svojej zlej cesty. Lebo veľký je hnev a prchlivosť, ktorou Pán hrozil tomuto ľudu.“ Baruch, syn Nériho, urobil všetko tak, ako mu rozkázal prorok Jeremiáš a čítal z knihy Pánove slová v Pánovom dome.

Čo sa dnes číta v cirkvi? Číta sa Božie slovo alebo ľudské náuky. Lebo, ak sa číta Božie slovo bez pomazania Duchom Svätým, tak ide len o ľudské podanie evanjelia, ktoré nespočíva v moci a prejavoch Ducha. 1Kor 2:4 Moja reč a moje ohlasovanie nespočívali v presvedčivých a múdrych slovách, ale v prejavoch Ducha a moci,

Boh očakáva od ľudí pokánie, ktoré smeruje k náprave. Preto Boh aj dnes posiela ľudí hlásať evanjelium. Boh nemá záľubu v smrti hriešnika, ale chce aby sa všetci ľudia dali na pokánie. 2Pt 3:9 Pán nemešká s prisľúbením, ako sa niektorí nazdávajú, že mešká; on je len trpezlivý s vami a nechce, aby niekto zahynul, ale aby sa všetci dali na pokánie.

Ale vráťme sa k Baruchovi. Myslím, že Baruch musel byť dostatočne odvážny na to, aby išiel niekoho poučovať. Možno mal odvahu čítať Božie slová v chráme pred prostým ľuďom, ale následne musel nájsť odvahu a čítať Božie napomínajúce slová pred kráľom a kniežaťami. Kniežatá zostali po vypočutí Jeremiáša zarazení a vystrašení. Preto usúdili, že Slovo Božie musí počuť aj kráľ Joakim. Toto slovo však bolo tak konfrontačné, že poradili Baruchovi, aby sa ukryl aj s Jeremiášom. Takže nakoniec Božie slová nečítal kráľovi Baruch, ale jeden z kráľových sluhov Júdi.(Jeremiáš 36:13-19)

Baruch teda žiadnu slávu a uznanie do ľudí za svoju poslušnosť, ktorú prejavoval Jeremiášovi a teda aj Bohu, od ľudí nezískal. Baruch mohol žiť v pokoji svojho domu a za svoje právne služby mohol požívať úctu, vážnosť a bohatú finančnú odmenu. Aj dnes sa musíme rozhodnúť, po ktorej ceste chceme kráčať, tak ako sa rozhodol Baruch. Z evanjelia vieme, že sú len dve cesty, úzka a široká. (Matúš 7:13-14) Prirovnajme tieto dve cesty k dvom farbám, úzku k bielej a širokú k čiernej. Ľudia od týchto ciest odvodzujú aj iné cesty a hovoria o ich farebnosti. U Boha však neobstojí žiadna iná farba len biela. Mnohí ľudia sa podľa svojho úsudku pokladajú za ľudí na ceste zelenej, ružovej, modrej atď. Mnohí si nechcú priznať fakt, že ak nie sú na bielej, tak sú na čiernej, aj keď tej čiernej dávajú iné farebné hodnotenia.

Takže úzka cesta priviedla Barucha k tomu, že sa musel skrývať pred kráľom. Kráľ totiž zvitok s Božím slovom spálil a prikázal chytiť Barucha a Jeremiáša. Kráľ a jeho posluhovači sa nebáli Boha a nereagovali na naliehavé slová niektorých kniežat, ktorí naliehali na kráľa, aby nespálil zvitok. (Jeremiáš 36:20-32)

Spálením zvitku však kráľ Joakim nič nedosiahol. Boh sa postaral, aby bol zvitok napísaný znovu. Jeremiáš, teda nadiktoval Baruchovi opäť všetky proroctvá, ktoré sa nám do dnes zachovali v Biblii.

V minulosti sa mnoho ľudí pokúsilo zničiť Bibliu. Keď sa im to nedarilo, tak sa mnohí snažili obmedziť ľudstvu prístup k Biblii na minimum. Nakoniec však vždy zvíťazí Božia vôľa. A tak dnes máme Bibliu na jeden klik v mobile. Diabol však zmenil taktiku. V minulosti si používal bezbožných ľudí k tomu, aby ľudia nemali prístup k Biblii. Lebo Biblia – Božie slovo menilo ľudí a celú civilizáciu. Biblia bola často jediná kniha v rodine. Dnes však máme dennú tlač, rádio, internet a televíziu s množstvom programov. Diablova taktika je zahltiť ľudí informáciami, ktoré nepotrebujú a tak ich držať čo najďalej od Biblie a od jej porozumenia.

Na svete je dnes obrovské množstvo informácií, ale len jedna informácia vedie k večnému životu. Diabol je majster v zahmlievaní a zahmlieva pravdu evanjelia v samotných cirkvách. Na toto zahmlievanie si úspešne používa samotných kresťanov a najmä tých, čo sú vo vedení kresťanských cirkví.

Načo sú nám cirkevné školy, univerzity, teologické a filozofické smery, hrubé teologické knihy a učebnice? Vo väčšine prípadov ich hlavným cieľom je utopiť jednoduchú pravdu evanjelia v množstve informácií.

Baruch bol zhrozený z toho, ako ľudia reagovali na Božie proroctvo, rovnako, ako sú dnes zhrození úprimní kresťania nad ľahostajnou reakciou ľudí na evanjelium. Je smutné, že ľudia sa dobrovoľne odsudzujú k večnému zatrateniu, kvôli dočasným pôžitkom v tomto svete.

Na konci knihy Jeremiáš v 45 kapitole vidíme utrápeného a vyčerpaného Barucha, ktorý v modlitbách vzdychá a nenachádza odpočinku, pretože ustavične volá k Bohu o milosť pre svoj národ.

Aj dnes mnoho cirkví organizuje pôsty a reťazové modlitby za ľudí, za národy. Niektoré modlitebné témy sú však zbytočné. Tak ako Boh Baruchovi zjavuje, že žiada zbytočne veľké veci, ktoré sa nemôžu naplniť, pretože ľudia nechcú počuť pravdu a dobrovoľne sa ženú do nešťastia, tak zjavuje aj nám, že v posledných časoch vychladne láska mnohých a ľudia si radšej zvolia krátkodobý pôžitok z hriechu akoby volili úzku cestu pokánia a viery v evanjelium.

Rozsudzujem preto, či nežiadame zbytočne od Boha veci, ktoré Boh kvôli neposlušnosti ľudí nesplní.

Boh nesľúbil Baruchovi slávu a prosperitu. Nesľúbil mu, že nebude mať žiadne problémy, choroby a všetkého dostatok. Sľúbil mu však, že nech pôjde kamkoľvek na svete, nezahynie ale bude žiť. Podobne ako nám sľubuje život Pán Ježiš Kristus, ak ho budeme nasledovať. Život je dôležitý a ten večný úplne najdôležitejší. Preto sa nemáme príliš starostiť o veci tohto sveta, ale máme hľadať najskôr Božie kráľovstvo a dôverovať Bohu, že nám dá všetko tak, aby náš život bol zachovaný. Dostaneme všetko čo potrebujeme k večnému životu, ak budeme hľadať Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť. Nedostaneme to, čo nás privedie k hriechu, lebo Boh nás miluje.  Pán Ježiš hovorí, že Boh Otec dá svojím deťom Svätého Ducha, ak ho deti prosia. Najdôležitejšie a dôležitejšie ako život v maximálnej prosperite, je vedenie Duchom Svätým, ktorí nás vedie k pokániu, k láske a k duchovnej službe vo viere v Ježiša Krista.

Po čom naozaj túžiš milý čitateľ? Túžiš po pokojnom živote v prosperite, v uznaní a vážnosti, alebo si radšej zvolíš poslušnosť voči Bohu a budeš spokojný s tým, že Boh Ti dal večný život.

Ak si vyberieš úzku cestu zachrániš život sebe a mnohým, ktorí si z Teba zoberú príklad. Prečítaj si prorockú knihu Jeremiáš v Biblii a uvažuj či chceš byť ako právnik a pisár Baruch alebo ako kráľ Joakim. Podľa toho čo si vyberieš, si sám zvolíš svoju cestu a jej koniec.