Čo som pochopil a prijal na konferencii Oheň s témou Duchovné rodičovstvo.

Rozdielne myslenie a vnímanie pôsobenia Ducha Svätého medzi generáciami rieši jedine vzájomné prijatie týchto rozdielov skrze lásku Kristovu vyliatu v srdciach prostredníctvom pôsobenia Ducha Svätého.

Ako vzor lásky, ktorá uzdravuje vzťahy, poslúžil príbeh predčasne narodených dvojičiek umiestnených v inkubátoroch. Jedno z nich po narodení prospievalo a druhé zomieralo. Zdravotná sestra však to zdravé dieťa premiestnila do inkubátora k chorému dieťaťu a preložila ručičku zdravého dieťaťa cez krk chorého zomierajúceho dieťaťa. Toto zomierajúce dieťa zrazu prestalo zomierať a jeho zdravotný stav sa začal zlepšovať.

Na lásku treba vždy dvoch. Jeden čo dáva a druhý čo prijíma.

Duchovné deti potrebujú nájsť starostlivosť v zbore. Je rozdiel medzi neviditeľnou cirkvou, ktorou je nevesta Kristova a miestnou cirkvou, ktorú tvorí rodina. Neviditeľnú cirkev tvoria kresťania z každej cirkvi – napr. katolíckej, evanjelickej, apoštolskej, ktorí milujú Pána Ježiša a nechajú sa viesť Duchom Svätým.

Miestnu cirkev tvoria ľudia, ktorí spolu žijú v zmluvnom vzťahu. Miestnu cirkev tvoria duchovné deti, duchovní mládenci a devy a duchovní otcovia a matky.

Duchovné deti potrebujú nájsť duchovnú starostlivosť v miestnej cirkvi. Ak ju nenájdu vznikajú duchovní bezdomovci, okýptenci, kresťania, ktorých diabol ľahko stiahne späť do sveta.

V miestnej cirkvi nemá slúžiť len pastor a niekoľko ľudí, ale každý má slúžiť Bohu. Je smutné, ak kresťania aj po 20 rokoch života v miestnej cirkvi nevyrástli z detských topánok a nevstúpili do duchovnej služby mládenca. Zamysli sa nad sebou a vyzuj si už detské topánky.

Miestna cirkev je neplodná (nerastie) ak sa nerozmnožuje. V dnešnej dobe je pohodlné mať jedno dieťa alebo nemať vôbec deti. Boh však nechce pohodlnú miestnu cirkev. Božia vôľa je, aby sa cirkev množila. Nové duchovné deti prinášajú život do cirkvi a sú preto veľmi dôležité pre udržiavanie duchovného rastu v cirkvi do dospelosti Krista.

V zdravej rodine sa podáva pokrm, ktorý spôsobuje rast. Cirkev, v ktorej nie je zdravý pokrm podávaný pravidelne, nerastie. Deti dospievajú a začínajú rozmýšľať odlišným spôsobom ako rodičia. To však neznamená, že ich myslenie je zlé. Je prirodzené, že dieťa sa v dospelosti osamostatňuje. Tak ako telesná dospelosť prináša schopnosť reprodukcie – rozmnožovania sa, tak aj duchovná dospelosť. Dospelí kresťania prinášajú nových ľudí. Plodia duchovné deti a stávajú sa duchovnými rodičmi. Duchovné detstvo, dospelosť a rodičovstvo nie je obmedzené fyzickým vekom. Sú kresťania, ktorí sa ani po 50 rokoch nepriblížili k stavu duchovnej dospelosti a nesplodili duchovné deti, pričom už dávno mali byť duchovní otcovia a matky.

Ak prichádzajú nové duchovné deti do miestnej cirkvi, v ktorej neexistuje praktické duchovné rodičovstvo, tak tieto deti odchádzajú inam a miestna cirkev nerastie. Cirkev, ktorá duchovne nerastie sa stala náboženskou inštitúciou, ktorá má možno pekný kostol, budovu, pekný program bohoslužby a pekne oblečených ľudí, ale nemá zdravé vzťahy. Kde nie sú deti, tam umiera láska.

Láska všetko znáša. 

Koľko vecí musia zniesť rodičia, aby úspešne vychovali svoje deti. Koľko starostí a námahy musia vynaložiť rodičia, aby vychovali z deti dospelých ľudí schopných samostatnosti a schopných nielen deti splodiť, ale sa o nich aj postarať.

Duchovné rodičovstvo je schopnosť odovzdať to, čo duchovní rodičia prijali ako duchovné deti a mládenci. Dospelosť v Kristu je láska, ktorá všetko znáša. Bez tejto lásky nie je možné duchovné rodičovstvo.