Duchovné obete novozákonnej cirkvi.
Stále veľa kresťanov nerozumie rozdielu medzi zákonom a milosťou. Veľa kresťanov chce k milosti Otca tzn. k obeti Ježiša Krista priniesť vlastnú obeť vo forme dodržiavania starozákonných prikázaní na starozákonný spôsob. Starý zákon prináša však okrem desatora množstvo ďalších prikázaní, ktoré sa týkajú jedla, oblečenia, žien, ktoré majú svoje dni, dávania desiatkov, obetovania zvierat za hriech, obrábania pôdy, dodržiavania sviatkov, o tom, ako má vyzerať Boží chrám a pod.
Ak niektorá cirkev preferuje dodržiavanie niektorých vybraných zákonov ako napr:
- O obliekaní sa na bohoslužbách,
- O jedení a pití,
- O dodržiavaní sviatkov (napr. soboty alebo nedele, alebo veľkého piatku a pod.)
- O výzore kostola, o tom ako má vyzerať Boží chrám, ako a kedy treba do neho chodiť
A následne tvrdí, že ak nedodržuješ tieto vybrané preferované zákony, tak hrešíš proti Bohu, lebo porušuješ jeho prikázania. Tak sa pýtam: „Dodržuje cirkev aj zákon o nečistých ženách, o dávaní desiatkov a darov, o obrábaní pôdy, a pod.?“
Ak niekto nedodržuje aj tieto ostatné zákony, tak žije v hriechu, napriek tomu, že vybrané zákony dodržuje.
Kto sa odvoláva na zákon a skrze zákon chce dosiahnuť spasenie, tak je vopred mŕtvy, lebo nikto nedodržiava celý zákon.
Bez prijatia milosti, ktorá plynie z obety Ježiša Krista, nie je možné dosiahnuť spasenie. Nikto v CIRKVI nemá právo klásť na kresťana povinnosť dodržiavať nejaké ustanovenia zákona.
Pre kresťana starý zákon neplatí, lebo pre neho platí vyšší zákon a to je zákon lásky a milosti prezentovaný slovami Ježiša Krista.
Aká obete má kresťan prinášať Bohu?
1Pt 2:4-5 Prichádzajte k nemu, k živému kameňu, ktorý ľudia síce zavrhli, ale pred Bohom je vyvolený a vzácny, a dajte sa vbudovať aj vy ako živé kamene do duchovného domu, do svätého kňazstva, aby ste prinášali duchovné obety, príjemné Bohu skrze Ježiša Krista.
Máme prichádzať k Pánovi Ježišovi, učiť sa od neho a nechať sa vbudovať do duchovného domu – cirkvi, do svätého kňažstva a prinášať skrze neho duchovné obete. Ale aké obete má Boh na mysli, čo mu môžem ako kresťan obetovať. Pán Ježiš nás vyzýva, aby sme obetovali všetko, to znamená svoje srdce, svoju lásku k nemu:
Mt 10:37-39 Kto miluje otca alebo matku viac ako mňa, nie je ma hoden. A kto miluje syna alebo dcéru viac ako mňa, nie je ma hoden. Kto neberie svoj kríž a nenasleduje ma, nie je ma hoden. Kto nájde svoj život, stratí ho, a kto stratí svoj život pre mňa, nájde ho.
Obeťou je naša telo, naša telesnosť. Tak ako niekto pred prijatím Ježiša Krista kradol, tak teraz rozdáva. Tak ako chodil pravidelne na futbal, do kina alebo do prírody, tak teraz chodí na bohoslužby. Tak ako nepoctivo pracoval, tak teraz pracuje poctivo a čestne. Tak ako klial, nadával a ohováral, tak teraz žehná. Tak ako nemal rád nesympatických ľudí a tak tých teraz miluje. Tak ako sa nestaral o rodinu, tak je teraz starostlivý. Predtým sa nemodlil, teraz sa modlí za ľudí atď.
Rim 6:19 Hovorím po ľudsky s ohľadom na slabosť vášho tela. Ako ste vydávali svoje údy na neprávosť, keď slúžili nečistote a neprávosti, tak teraz vydávajte svoje údy na posvätenie, aby slúžili spravodlivosti.
Zaprieť sám seba v oblasti tela a duše je tá najťažšia vec a preto, ak to robím z lásky k Bohu je to pre Neho milá obeta, duchovná bohoslužba.
Rim 12:1 Bratia, pre Božie milosrdenstvo vás prosím, aby ste svoje telá prinášali ako živú, svätú, Bohu milú obetu, ako svoju duchovnú bohoslužbu.
Pred prijatím Ježiša Krista je človek sebecký a neochotný dávať. Koľko ľudí má zbytočne drahé autá, zbytočne veľké pozemky, zbytočne drahé dovolenky, zbytočne veľa oblečenia, a pod. Koľko je aj falošne veriacich kresťanov, ktorí si z cirkvi urobili svoj biznis, a dávajú len vtedy, ak z toho niečo majú. Po prijatí Ježiša Krista si človek uvedomí tieto zbytočnosti tohto pozemského sveta. Sú takí, čo ozaj obetovali celý svoj majetok na Božie dielo, pod vedením Ducha Svätého. Sú takí, ktorí radšej nejdú na dovolenku, ale obetujú svoj čas a peniaze na službu iným. Sú takí, ktorí dávajú desiatky, do zbierky, pomáhajú hmotne a finančne druhým ľuďom.
Hebr 13:16 Ale nezabúdajte na dobročinnosť a vzájomnú pomoc, lebo v takých obetách má Boh záľubu.
Flp 4:18 Dostal som všetko a mám hojnosť. Som zahrnutý darmi, čo ste poslali po Epafroditovi; sú ľúbeznou vôňou, príjemnou obetou, milou Bohu.
Ďalšou obeťou Bohu milou, sú naše modlitby, uctievanie, svedectvá a napríklad aj táto úvaha, ktorá ho prezentuje, chváli a vyvyšuje.
Hebr 13:15 Skrze neho teda ustavične prinášajme Bohu obetu chvály, totiž ovocie úst, ktoré vyznávajú jeho meno.
Tu by som zdôraznil, že kresťan, ktorý srdcom prijal Ježiša Krista, uctieva a modlí sa jedine K BOHU, nie k ľuďom, sochám, k mŕtvym, k Panne Márii, k predstaviteľom cirkví a pod.
Ale najdôležitejšia obeta je láska k BOHU a blížnemu svojmu, nesebecká, bez podmienečná, bez ohľadu na to ako ten môj blížni vyzerá, kde býva, aké má postavenie a pod.
1Kor 13:3 A keby som rozdal celý svoj majetok ako almužnu a keby som obetoval svoje telo, aby som bol slávny, a lásky by som nemal, nič by mi to neosožilo.
Záverom treba dodať, že ustanovenia Starého zákona Biblie sú dobré a pravdivé. Sú vodítkom k tomu, aby sme chápali Božiu vôľu pre naše životy, aby sme vedeli ako Boh chce, aby sme žili.
Samoľúbe dodržiavanie vybraných ustanovení zákona, však vedie k pýche a namyslenosti. Vedie dokonca k nezávislému uspokojeniu človeka o tom, aký je dobrý, aký je vzorný, ako si ho treba vážiť. Vedie k farizejstvu a pokrytectvu.
Láska k Bohu, ktorú vyprodukuje prijatá milosť evanjelia, však vedie človeka k láske k blížnemu, lebo blížny je Božie stvorenie. Ako môže človek milovať Boha, ktorého nevidí ak nemiluje človeka, ktorého vidí. Láska k Bohu vedie človeka k tomu, že druhému človeku neubližuje, tým že ho okráda, že ho znevažuje, že ho klame, že sa na neho hnevá ....... atď.
Láska Božia daná z milosti, vedie človeka k zlatému pravidlu. Ako chceš, aby ľudia robili Teba, tak rob aj Ty im.