Je načase opustiť učenie letničnocharizmatického hnutia?
Letničné hnutie prerástlo do charizmatického hnutia vo vnútri tradičných cirkví. Tomuto hnutiu mnohí kresťania vďačia za to, že spoznali Boha a začali viac čítať Bibliu ako katechizmus alebo iné cirkevné náuky. Dnes sa katolíci, protestanti a rôzni nedenominační kresťania spolu stretávajú na rôznych národných a medzinárodných charizmatických konferenciách a festivaloch. Na týchto charizmatických konferenciách už nevystupujú len americkí a západní kazatelia, pastori a americké gospelové skupiny ale aj domáci. Za posledných 20 rokov vyrástli aj v našich končinách mnohí charizmatici a gospelové skupiny nielen u protestantov ale aj u katolíkov.
Na nejednej medzinárodnej charizmatickej konferencii sa dnes zúčastňuje dokonca pápež katolíckej cirkvi, ktorý charizmatikov povzbudzuje do jednoty a vzájomnej tolerancie.
Ústrednou témou charizmatického hnutia dnešných dní je prebudenie, ktoré zjednotí cirkvi a denominácie a pripraví cirkev na druhý príchod Pána Ježiša Krista.
Otázkou však je:
Zakladá sa učenie o prebudení v posledných dňoch na biblických doktrínach?
Charizmatická činnosť a rast sú považované za začiatky veľkej svetovej obrody pod názvom prebudenie. Bolo by skutočne úžasné vidieť pravdivé a biblické prebudenie Božieho ľudu. Ale je to, čo vidíme v modernom charizmatickom hnutí, pravé prebudenie z Boha? Dôraz tu nie je kladený na kázanie evanjelia Ježiša Krista v jeho smrti, pohrebu a vzkriesenia ako podmienka pre spasenie človeka od hriechu, čo má za následok “nové stvorenie”. (2K 5,17). Potom nasleduje zmena životného štýlu, ako vidíme u kresťanov v Tesalonikách, o ktorých mohol Pavel napísať: “... ako ste sa obrátili od modiel k Bohu, aby ste slúžili živému a pravému Bohu...”(2Te 1,9-10). Vidíme túto zmenu životného štýlu u charizmatických kresťanov? Odvrátili sa od svojich náboženských a svetských modiel? Opustili svoje tradičné náboženstvo a svoju túžbu po peniazoch? Určite mnohí v minulosti áno. Bolo to štandardom charizmatického kresťana. Ale dnes, keď vidíme hlásanie evanjelia, ktoré bez ovocia pokánia pokresťančuje povrchných ľudí v tradičných náboženských denomináciách, evanjelium, ktoré pozýva ľudí do cirkvi a sľubuje úspech, zdravie a pokoj, evanjelium, ktoré stavia na duševných zážitkoch a vyzdvihuje lásku nebeského Otca a vzápätí hľadá kompromisy so slovom, ktoré Boh zveril ľuďom ako vzácny poklad.
Stredobodom charizmatického hnutia je obnovenie duchovnej spirituality. Sústredenosť na Svätého Ducha a duchovné dary je pozitívnym prínosom pokiaľ je cieľom Pravda = Ježiš Kristus. Pán Ježiš nám povedal: “Keď však príde Radca, ktorého vám ja pošlem od Otca, Duch Pravdy, ktorý vychádza od Otca, bude svedčiť o mne.”(J 15,26) a “ On mňa oslávi”(J 16,14). Svätý Duch nikdy nevyvyšuje seba, ale Krista. Skutočné prebudenie je vždy sústredené na Krista. Je Kristus naozaj stredobodom charizmatikov v katolíckej cirkvi, ktorá svojimi dogmami popiera Božie slovo? Božie slovo nás upozorňuje na veľké odpadnutie, keď sa priblíži príchod Pána, a nie celosvetové prebudenie. Pán sám povedal: “Ale keď príde syn človeka, či nájde vieru na zemi?”(LK 18,8) Toto odpadnutie začalo už v prvom storočí, keď Pavol ap. píše: „Lebo ja viem toto: že po mojom odchode vojdú medzi vás draví vlci, ktorí nebudú šetriť stáda. Ba aj z vás samých povstanú mužovia, ktorí budú hovoriť prevrátené veci, aby tiahli učeníkov za sebou.“ (Sk 20: 29-30)
Pravé prebudenie medzi Božím ľudom je prebudenie tých, ktorí zostanú verní Písmu. Bude ich málo a budú prenasledovaní. Cirkevná história zaznamenáva, že perzekúcia a útrapy boli duchovným prínosom pre tých, ktorí zostali na strane Krista a pravdy evanjelia. Veľké celosvetové náboženské hnutie, smerujúce k jednote mnohých denominácií a organizácií rôznych vieroúk a doktrín nemá nič spoločného s biblickou jednotou alebo prebudením.
Je jednota charizmatických kresťanov, ktorí zotrvávajú vo svojich pôvodných cirkvách, biblická?
Ako je vidieť, najdôležitejším cieľom charizmatikov je jednota cirkví a denominácií. K tomuto záveru vedú postoje katolíckych a nekatolíckych charizmatikov. Jednota všetkých cirkví, (samozrejme pod autoritou rímskokatolíckej cirkvi ) je jeden z hlavných cieľov, ktoré sa tu sledujú. Na konferencií charizmatických vodcov pápež v Ríme prehlásil: “Skrze vaše skúsenosti darov Ducha Svätého, na ktorých sa podieľajú vaši bratia a sestry, máte zvláštnu radosť z rastu túžby po jednote, ku ktorej nás vedie Duch a z rastu oddanosti k vážnej úlohe ekumenizmu. K dosiahnutiu ekumenickej jednoty bude musieť byť biblická doktrína odsunutá stranou alebo do kompromisu. Aký druh jednoty z toho vznikne? Nie jednota viery, jednota založená na základe evanjelia Pána Ježiša Krista, ale jednota, ktorá je založená na skúsenosti s duchovným svetom prostredníctvom duchovných darov, ktoré nemusia byť v zásade od nebeského Otca a skrze Svätého Ducha. Charizmatickí kresťania z rôznych cirkví a spoločenstiev sa dnes stretávajú a majú spolu obecenstvá, prijímajú sa a “milujú” jeden druhého bez vážneho premýšľania a uvažovania o nebiblických, pre dušu zhubných doktrínach, ktoré niekto pridal. Písmo jasne učí, že kresťanské spoločenstvá a láska musia byť založené na Pravde, a nie na falošnom učení. Mali by sme sa milovať v pravde. (2J, 3J 3-4). Je vidieť , že táto dnes podporovaná jednota je falošnou jednotou. Je to úsilie priviesť dohromady spasených a nespasených, skutočne veriacich znovuzrodených v Kristu a tých, ktorí majú iba náboženské vyznanie. Podľa Písma je to falošná jednota. Človek hovorí: “Pridaj sa k nám!” Boh hovorí: “Preto vyjdite spomedzi nich a oddeľte sa...” (2K 6, 17). Kedy tomu uveríme a poslúchneme?
Je načase opustiť cirkev, ktorá je pod vplyvom ekumenického letničnocharizmatického hnutia dnešných dní?
Falošná jednota a falošné prebudenie povedie k falošnej cirkvi. Písmo nás pred tým varuje. Záverečná fáza kresťanstva bude stav Laodicejskej cirkvi - organizácie nesúcej Kristovo meno, ale s Kristom vonku. Cirkev odpadnutá, nie “obrodená” alebo duchovná. V kapitolách 17 a 18 knihy Zjavenia Pán poukazuje na túto falošnú cirkev, duchovnú neviestku a vynáša nad ňu odsúdenie. Náznaky jednoty s rímskokatolíckou cirkvou na národných a medzinárodných naddenominačných konferenciách a festivaloch napriek nezmenených doktrínach učenia katechizmu, prezrádza žalostné nepochopenie protestantskej reformy.
David Samuel vo svojej knihe “Pápež alebo evanjelium” napísal: “ Tí, ktorí zabudli na svoju minulosť, skončili ako otroci v stoke.” Tieto slová presne vystihujú skutočnú slabosť súčasného protestantizmu. Jeden z principiálnych dôvodov uznesenia smerom k Rímu v protestantských cirkvách je ignorovanie histórie. Nebudeme rozumieť sami sebe a určite neporozumieme ani cirkvi Ríma, pokiaľ sa nezoznámime s tým, čo bolo v minulosti.”
Že by sa Martin Luther a ďalší reformátori mýlili? Bola celá reformácia veľkým omylom? Tiekla krv mučeníkov zbytočne? Máme teraz povedať znovuzrodeným kresťanom, ktorí vyšli z rímskokatolíckeho náboženského systému, aby sa vrátili späť? Že všetko, čo zažili, nebolo v skutočnosti nutné, že to bol iba omyl? Oni to vedia lepšie, ale vieme to my, ktorí sami seba ešte nazývame protestantmi? Nenechajte sa zmiasť, letnično-charizmatické hnutie už dávno nie je protestantské.
Dnes je viac protestantov, ktorí idú späť pod autoritu pápeža ako katolíkov, ktorí ju opúšťajú z dôvodu duchovného znovuzrodenia. Dnes sa k charizmatickému hnutiu hlási viac ako 40 miliónov rímskych katolíkov a ich sila stále rastie. Stali sa hlavnou silou v svetovom charizmatickom hnutí, ktoré sa začalo v protestantských cirkvách. Pápež prefíkane udržal katolíckych charizmatikov vo svojej cirkvi. Ustanovil určitých biskupov, aby ich pásli uprostred cirkvi. A neustále sa vyvíja tlak na katolíckych charizmatikov, aby zostali vo svojej cirkvi. Pápež používa toto hnutie, aby priviedol nekatolíckych charizmatikov do svojho “stáda”. A je evidentne úspešný! Pri svojom vystúpení na Medzinárodnej konferencií charizmatickej obrody v Ríme pápež asi desaťtisícim delegátom povedal: “Cirkev a svet potrebujú to, čo máte vy - vašu radosť a nadšenie. Tak choďte a dajte im to.” Ďalej pápež hovorí o ekuméne krvi, pretože tí čo zabíjajú dnes kresťanov nerozlišujú medzi katolíkmi a protestantmi.
Dr. Ronald E. Baxter vo svojej knihe” Charizmatický dar jazykov” kladie nasledujúcu otázku:
“Kto koho prijíma v tomto rastúcom charizmatickom ekumenizme? Väčšina bystrých pozorovateľov bude súhlasiť s tým, že súčasnú situáciu tak trochu vystihuje jedno staré porekadlo:” Poďte do môjho salónu, povedal pavúk muchám.” Pre rímskokatolícku hierarchiu nie sú protestantskí charizmatici nič iné, než oddelenie bratov, ktorí sa potrebujú vrátiť k Matke cirkvi. Pre mnohých vodcov v charizmatickom hnutí to zrejme nie je špatná myšlienka.”
Hlavným nástrojom v letnično-charizmatickom rímskokatolíckom hnutí jednoty je Spoločenstvo plného evanjelia (Full Gospel Business Men s Fellowship). Stručne povedané, nie je to medzidenominačné spoločenstvo kresťanov, ale práve charizmatická organizácia, ktorá žiada svojich členov, aby hovorili jazykmi, alebo o ne usilovali. Toto spoločenstvo pracuje pre jednotu s rímskymi katolíkmi.
Písma nás jasne varujú pred veľkým podvodom v posledných dňoch cirkvi: “Ale zlí ľudia a podvodníci budú sa vzmáhať v zlom, budú zvádzať a budú zvádzaní. Ty však zotrvávaj v tom...a že od detstva znáš sväté písma, ktoré ťa môžu učiniť múdrym na spasenie vierou v Krista Ježiša” (2Tm 3,13-15).
Ideme v ústrety ťažkým dňom. Pred nami sú ťažké duchovné bitky. Budeme sa musieť vážne dohodnúť. Boží ľud bude vyzvaní k obhájeniu postoja Pravdy Božieho slova a niet pochýb, že to bude za vysokú cenu. Pamätajme, že “Veď náš boj nie je proti krvi a telu, ale proti kniežactvám a mocnostiam, proti pánom sveta tejto temnosti, proti zlým duchom v nebesiach. Preto vezmime na seba celú výzbroj Božiu, aby ste mohli odolať v zlý deň, všetko prekonať a obstáť.” (Ef 6,12-13)
Budeme vy a ja nájdení verní Pánovi Ježišovi a jeho evanjeliu?
Túto kapitolu chcem uzavrieť aktuálnym varovaním brata Wilsona Edwina, ktoré citujem z jeho knihy “Duch letnično-charizmatickej jednoty”:
Labyrintom letnično-charizmatického hnutia vládne silný duch. Tento duch je presne tým podvodným hlasom, ktorý prehovoril v záhrade, keď povedal: “... v deň, kedy z neho ochutnáte, otvoria sa vám oči a budete ako Boh znať dobré i zlé” (1M 3,5). Je to hlas nepriateľa svätého Boha, reptajúci duch temnoty. Apoštol pripomína príchod “iného ducha” výstražným spôsobom v 2K 11,3-4. A nedá sa hlas toho istého ducha počuť stále jasnejšie, keď nás vyzýva k jednote a vytvoreniu celosvetového a náboženského duchovného komplexu posledných dní, ako nám to udáva Zjavenie Jána.
Ale počkajme! Je predsa počuť i ďalší hlas. Jeho výzva je úplne opačná. V skutočnosti stojí v nezmieriteľnom nepriateľstve proti duchu popisovanej jednoty. Duch Boží hovorí: “Vyjdite, ľud môj, z neho, aby ste neboli účastníkmi jeho hriechov a nedostali z jeho pliag....”(Zj 18,3). Čitateľ nech sa sám rozhodne, ktorý z týchto dvoch hlasov poslúchne.
Na tomto rozhodnutí leží i budúcnosť Ameriky. Naša spoločnosť rozvracaná hriechom, stojí pred neodvratným súdom Svätého Boha a oddelenie od hriechu je jediným Božím ultimátom milosrdenstva. Vždy tomu tak bolo. Tak tomu bolo i v národe izraelskom, keď sa zapredal do hriechu. A tak je tomu i dnes v modernej paralele. Duch letnično-charizmatickej jednoty vedie milióny ľudí naspäť do otroctva, do trosiek rímskeho klamu, falše a modloslužby. To je systém, ktorý Boh nenávidí a o ňom povedal, že ho zničí (Zj 18,6-24). “Preto vyjdite spomedzi nich a oddeľte sa, hovorí Pán, nečistého sa nedotýkajte, a ja vás prijmem...” (2K 6,17)
David W. Cloud, vydavateľ časopisu “O Timothy” vo zväzku 7, v bodoch 8-9, roku 1990, informatívne napísal:
“Na prelome tohto storočia letniční na svete vôbec neboli. Nikto. Dokonca pred päťdesiatimi rokmi letniční tvorili veľmi malú zložku kresťanstva. Ale dnes je to úplne inak! Najväčšie cirkvi na svete sú charizmatické! Charizmatické hnutie dominuje ako kresťanský stred na Západe, prestupuje tak vplyvnými organizáciami ako sú Kresťanskí predavači kníh Ameriky a Spoločnosť pre kresťanské vysielanie a ovláda väčšinu kresťanských televíznych a rozhlasových vysielaní. Charizmatické sú i najväčšie misijné skupiny. Príkladom je mládež s misou so svojimi 21 tisícimi pracovníkmi. Charizmatické hnutie ovplyvňuje spoločnosť všetkých vrstiev, od obchodníkov až po najväčších chudákov sveta.
Štatistik David Howard tvrdí, že 372 miliónov kresťanov (to je každý piaty) sa počíta k letnično-charizmatickému hnutiu. Hovorí, že charizmatici majú nárast 54 000 ľudí denne, a že 80 % všetkých znovuzrodení je charizmatických. Tieto štatistiky sú síce vysoko polemické, ale niet pochýb, že je to masové hnutie. Vezmite, prosím, do úvahy dnešnú popularitu charizmatických konferencií, gospelových koncertov a festivalov, ktoré sú ekumenickým fenoménom kresťanov zo všetkých denominácií.
Vzhľadom k rastu charizmatických hnutí a jeho ekumenického vplyvu na súčasné kresťanstvá nemôžeme si dovoliť ignorovať vplyv na biblické doktríny. Je preto potrebné dôkladne preskúmať a zhodnotiť na základe Písma, ktoré je naším konečným merítkom pre vieru a prax, učenie chairzmatického hnutia, pretože množstvo veriacich alebo popularita vo svete nie je dôkazom Božej priazni alebo správnosti učenia (2Tm 4,1-4). Zastavte sa u Jeremiáša. Za jeho dní, keď úpadok v Judsku bol nekontrolovateľný, zostal stáť za pravdou sám (Jr 9,1-9 a 26, 8-9). Odmietali ho, posmievali sa mu, prenasledovali ho. Veľká väčšina sa mýlila. My žijeme v dobe podobného veľkého úpadku, kde cirkvi sú napádané veľkým podvodom. Dajme pozor na varovanie Božieho slova: “Nech vás nikto nijako neoklame.”(2Te 2,3)
Takže musíme sa pýtať: “Je charizmatické hnutie, pravé alebo falošné prebudenie?” Keď už hovoríme o “posledných dňoch” doby cirkvi, apoštol Pavel v 2Tm 3. kap. Nás upozorňuje na “nebezpečné časy”, na ľudí, ktorí budú mať formu pobožnosti, ale budú popierať jej moc: “Budú sa tváriť pobožne, ale silu (pobožnosti) budú popierať. Aj od tých sa odvracaj...” “Stále sa učia, ale nikdy nemôžu dôjsť k poznaniu pravdy.” “Sú to ľudia porušení na mysli a nespoľahliví vo viere.” Zlí ľudia a podvodníci budú stále horší a horší (nie lepší a lepší) podvádzajúcich druhých i seba. V 2Te 2. kapitole apoštol tiež upozorňuje na “odpadnutie” a veľké odstúpenie, ktoré bude uvedené “človekom neprávosti, synom zatratenia.” “Tamten príde pôsobením satanovým so všetkými prejavmi moci, znameniami a lživými zázrakmi, so všetkým zvodom neprávosti k tým, čo hynú, pretože neprijali lásku k pravde, aby boli spasení.” Všimnite si, prosím, že to budú satanské “moci, znamenia a lživé zázraky” v posledných dňoch. Porovnajte to so “zázrakmi, znameniami a divy”, na ktoré sa dnes v charizmatických kruhoch kladie taký dôraz. Tento scenár, ktorý Pavel popisuje je veľmi ďaleko od celosvetového prebudenia. Ale charizmatici to odmietajú s odvolaním sa na Sk 2, 16-21, kde apoštol Peter hovorí o vyliatí Ducha “v posledných dňoch”. Čo tým Peter myslel? Je v rozpore s Pavlom? Ako môžu byť takéto dve proroctvá v súlade?
Iba stručne, musíme si uvedomiť, že Peter hovorí k Izraelu a cituje z knihy Joel, kde tento prorok popisuje Boží súd nad Izraelom, ktorý nečiní pokánie, ale píše tiež o budúcom Božom obnovení tohto národa ku svojej cti, keď na ňu vyleje svojho Ducha a zahrnie je velikým požehnaním. Toto je v súlade so slovami starozákonných prorokov. Prečítajte si, prosím, Ez 39, 25-29, Iz 32,14-18, Za 2,11-13.
Pavol je v úplnom súlade so starozákonnými prorokmi, ako nám o tom jasne hovorí v R 11. kap. 25 a 26 verš.
“Lebo aby ste si nenamýšľali, bratia, nechcem, aby ste neznali tajomstvo, že čiastka Izraela stala sa zatvrdilou dovtedy, dokiaľ nedôjde plnosť pohanov. A tak celý Izrael bude spasený... ”
Nie, nejde o rozpor, pokiaľ rozlišujeme medzi Izraelom a cirkvou! Nezamieňajme úžasné Božie zasľúbenia dané Izraelu v jeho “posledných dňoch” s proroctvom o cirkvi! Izrael čaká po mnohých utrpeniach slávna budúcnosť doprevádzaná veľkým vyliatím Svätého Ducha. Pre cirkev budú “posledné dni” časom veľkého “odpadnutia” a to tým istejšie, že na ne upozorňoval sám Pán Ježiš Kristus v Lk 18,8: “Ale keď príde Syn človeka, či nájde vieru na zemi?”
Pre každého, vážne biblicky veriaceho, študujúceho kresťana je pravda rozhodujúca. Keď sa pravda potláča, odstraňuje alebo popiera, je to vždy vážna záležitosť. V posledných rokoch sa letnično-charizmatické hnutie voči tejto skutočnosti začína stavať ľahostajne o čom svedčí zjednocovanie sa s pápežským falošným antikresťanstvom. Duchovnú skúsenosť nadradili nad pokánie a nad písané Slovo. Prosperitu, duchovný úspech, prebudenie a vplyv postavili vyššie a ďalej, než čo Biblia dovoľuje. Mnohé prejavy duchovných darov sa zdajú byť bližšie k okultizmu a práci zlých duchov ako k pôsobeniu Svätého Ducha.
Nastalo nejaké zlepšenie v tejto oblasti? Kdeže! Miesto toho rastie tolerancia k bludom. Napríklad, nie je to tak dávno, keď letničných ani len nenapadlo byť tolerantnými, alebo dokonca prijímať katolícke doktríny, ako je, napríklad, omša. Dnes sa veci majú úplne inak. Letnično-charizmatický vodca Vinson Synan povedal: “Ak chcete vidieť niečo prekrásneho, príďte a pozrite sa, katolícka omša je naplnená Duchom.” Aké duchovné bláznovstvo a slepota! Na falošnom učení nie je nič “prekrásneho”, zvlášť nie na tom, čo sa učí pri rímskokatolíckej omši. A táto omša, samozrejme, nie je “naplnená Svätým Duchom”. Svätý Duch je Duch pravdy, a nie duch bludu. (1J 4,6)
Dôsledkom nových “proroctiev” je, že vznikajú alebo znova ožívajú mnohé podivné a kuriózne učenia, napríklad “Kultúra kráľovstva”, kde sa duchovným bojom cirkvi pritiahne nebo k zemi. Alebo „Nová reformácia“, kde sa zjednotia cirkvi a pripravia svet na Kristov príchod, pričom Písmo Sväté jasne deklaruje, že nielen svet bude nepripravený, ale dokonca aj cirkev bude príchodom Krista zaskočená. A prirodzene, keď je Písmo nahradené takýmito “prorockými víziami”, výsledkom je falošné, šialené a zavrhnutiahodné učenie. Písma nás opakovane varujú pred falošnými prorokmi, zvláštne v posledných dňoch. Pozor! Je iba jedno isté prorocké slovo napísané Slovo, ktoré bolo raz pre vždy dané prorokom.
Charizmatická skúsenosť nie je spoľahlivý základ pre vieru alebo pre prax. Milióny charizmatikov napriek tomu na nej budujú svoje spoločenstvo a jednotu. Tento blud zákonite povedie k veľkému podvodu, k prijímaniu do spoločenstiev, dokonca i nekresťanských náboženských organizácií a prijímaniu pápežstva ako hlavy. Nakoniec sa stane súčasťou antikristovej svetovej cirkvi. V Biblii čítame o mužovi menom Šimon, ktorý mal zázračnú moc a predvádzal, že je Boží muž. Hovorilo sa o ňom: “Tento muž je tá veľká moc Božia!” Ale mýlili sa, ako sa na to poukazuje jasne vo veršoch Skutkov 8:18-24. Zázračné moci predvádzané týmto mužom boli satanove podvrhy. Náboženskí ľudia boli podvedení schopnosťou tohto muža predvádzať zázraky. Zázraky budú v posledných dňoch v popredí, ale nebudú nevyhnutne od Boha, pretože môžu byť aj od satana. Ľudia zažijú tieto veci a budú nimi podvedení (Mt 24,24, 2Tes 2,8-12, Zj 13,11-18). John Wimber a jeho organizácia Vineyard je silným vystavovateľom zázrakov, znamení a divov. Sú to dni veľkého podvodu, kde potrebujeme stáť pevne na písanom Božom slove: “Nech vás nikto nijako neoklame.”(2 Tes 2,3)
Zabudli snáď charizmatici na pravé evanjelium? Kážu “iné evanjelium”? Ako sa zdá, na mnohých miestach, áno. Všimnite si, že evanjelium bolo nahradené mnohými inými posolstvami! Kristus nám nariadil: “kážte evanjelium všetkému stvoreniu.”(Mk 16,15). Pánove nariadenie nie je iba “kázať”, alebo kázať akékoľvek posolstvo, alebo akékoľvek učenie, ale kázať “evanjelium”! Kázať čokoľvek iného znamená privolávať na seba Božie prekliatie (Ga 1,8-9). Pavol ap. káže evanjelium, za ktoré sa nehanbil (R 1,16) a o ktorom povedal: “lebo mocou Božou je ono na spasenie každému veriacemu...”
Ale charizmatici hľadajú iný druh “moci”.
Charizmatici dali stranou najdôležitejšiu správu evanjelia, ktorou je pokánie a láska k pravde”. Nekážu “evanjelium všetkému stvoreniu”, pretože dnes namiesto toho, aby katolíkom hlásali na konferenciách a festivaloch biblické evanjelium, snažia sa s nimi spojiť a spolupracovať spoločne jeden vedľa druhého, aby ukázali svetu lásku. Ale zmení láska bez Pravdy evanjelia svet?
Preto v dnešných zmätených dňoch potrebujeme rozumieť naším časom. To sa môže diať jedine pozorným štúdiom s modlitbou a v závislosti na písanom Božom slove. V Žalme 119,130 je napísané: “Výklad Tvojich slov osvecuje a prostých robí rozumnými.” “Hospodine, naveky pevne stojí v nebesiach Tvoje slovo.”(Ž 119,89)
Možno už prišiel čas oddeliť sa od letničnocharizmatického hnutia a snažiť sa vojsť tesnou bránou, lebo mnohí budú hľadať vojsť, ale nebudú môcť. (Lk 13:24) Čiže príde čas, keď už bude neskoro.