Každý nech sa poddá vyššej moci, lebo niet moci, ktorá by nebola od Boha.

Tam kde je dnes Grécko, tam skončí každý národ, ktorý prestal dôverovať Bohu a zriekol sa kresťanstva.

Pavol apoštol napísal kresťanom v liste Rimanom na základe Božieho zjavenia slová, ktoré usmerňujú kresťanov voči vrchnosti.

Rimanom 13:1-7 Každý nech sa poddá vyššej moci, lebo niet moci, ktorá by nebola od Boha. A tie, čo sú, ustanovil Boh. Kto sa teda protiví vrchnosti, protiví sa Božiemu poriadku. A tí, čo sa protivia, sami si privolávajú odsúdenie. Lebo vladárov sa nemusí báť ten, kto robí dobre, ale ten, kto robí zle. Chceš sa nebáť moci? Rob dobre a dostaneš od nej pochvalu. Veď ona je Božou služobníčkou pre tvoje dobro. Ale ak robíš zle, potom sa boj, lebo nie nadarmo nosí meč; je Božou služobníčkou, vykonávateľkou hnevu na tom, kto robí zle. Preto sa treba podriadiť, a nielen zo strachu pred hnevom, ale aj kvôli svedomiu. Preto platíte aj dane, lebo tí, čo ich vyžadujú, sú Boží služobníci. Dávajte každému, čo ste dlžní: komu daň, tomu daň, komu clo, tomu clo, komu bázeň, tomu bázeň, komu česť, tomu česť.

Kresťania, ktorí žili v čase Rímskej ríše, to vôbec nemali jednoduché. Nemali sociálny systém, právnu ochranu a veľa krát boli vydaní do svojvôle vládnucej vrstvy. Napriek tomu však Pavol v liste prezentuje Božiu vôľu pre život kresťana. Božia vôľa je, aby sa kresťania spoliehali na Boha a na Božiu spravodlivosť. Je to v súlade s Božím ustanovením lásky, ktorá požaduje milovať aj tých, čo nás, kresťanov prenasledujú.

Takže Božou požiadavkou je platiť dane a podriadiť sa vrchnosti.  Vrchnosť vo väčšine demokratických krajín vzišla z riadnych demokratických volieb. Tam, kde sú bezbožní ľudia, tam si ľudia zvolia bezbožnú vrchnosť. A je úplne jedno, či je to vrchnosť svetská alebo cirkevná. Aj v Grécku si ľudia zvolili takých, ktorí nehľadajú pomoc u Boha, ale v pôžičkách a v štedrom sociálnom systéme.. Ľudia v Grécku nie sú ochotní vzdať sa sociálnych istôt a hľadať pomoc a istotu u Boha, lebo Bohu nedôverujú.

Po voľbách, keď vrchnosť nastúpi k moci, ľudia zistia bezbožnosť vrchnosti a chcú sa jej protiviť slovom prekliatia, nepriateľstvom a hnevom. Mnohí si neuvedomujú, že práve svojou bezbožnosťou si dobrovoľne odsúhlasili bezbožnú vrchnosť. Bezbožnosť mnohých ľudí vedie k sebectvu a k nezáujmu o veci verejné. Ak by národ tvorili kresťania, ktorí nielen veria, že Boh je, ale aj dôverujú Bohu, tak by sa modlili za vrchnosť a žehnali jej. Týmito modlitbami a žehnaním by dosiahli viac, ako sebectvom a nezáujmom. Ale len blázon sa modlí, ak neverí, že Boh ho vypočuje. Pre neveru sa teda ľudia nemodlia a nesprávajú ako kresťania. Ten, kto sa modlí, je kresťan s aktívnou vierou. Aktívni kresťania chodia voliť a snažia sa voliť kandidátov, ktorí sa hlásia ku kresťanstvu nielen slovom ale aj svojím kresťanským životom.

Zbraňou kresťana nie je fyzický boj, akým sú prejavy nepriateľstva slovom i skutkom. Zbraňou kresťana je láska, modlitba a žehnanie dobrého. Kto sa protiví vrchnosti, protiví sa Božiemu poriadku a privoláva si odsúdenie.

Aj iné národy podobne ako Gréci zneužívajú sociálny systém a ešte k tomu mnohí občania okrádajú štát na daniach. Aj Slováci viac nadávajú, kritizujú, kradnú a hnevajú sa, ako sa modlia.

Na Slovensku, ale aj v Európe prevažujú bezbožní ľudia. Mnohí sú ateisti a mnohí vôbec nemajú dôveru v Boha a preto sa nemodlia a nežehnajú. Čiže ateistu alebo nedôverčivého kresťana nemôžem nazvať inak ako bezbožným človekom. Mnoho bezbožných ľudí nemá záujem niečo meniť a preto sa nemodlia, nezúčastňujú sa volieb a len nadávajú a kritizujú.

Ľudia, ak ste kresťania, žehnajte, modlite sa za vrchnosť a verte tomu, že ak sa pokoríte a odovzdáte sa do Božích rúk, Boh vás požehná a v nasledujúcich voľbách budete mať lepšiu vrchnosť. Ak sa nepokoríte a budete sa správať bezbožne, budete bojovať, nenávidieť, zlorečiť a preklínať slovom vrchnosť, dostanete v ďalších voľbách vrchnosť takú, akú si zaslúžite, lebo protivenstvom si sami privolávate odsúdenie, tak ako si ho privolali Gréci na svoje vlastné hlavy.

Pavol apoštol písal pastorovi Títovi kresťanskej cirkvi na Kréte, ktorá je dnes súčasťou Grécka:

Títovi 3:1-2 Pripomínaj im, aby sa podriaďovali panovníkom a vrchnostiam, aby ich poslúchali a boli pripravení na každý dobrý skutok. Nech nikoho nepotupujú a nech nie sú hašteriví, nech sú mierni a prejavujú všemožnú vľúdnosť všetkým ľuďom.

Na ostrove Kréta apoštol zanecháva Tita, aby v tamojších mestách ustanovil biskupov. Medzitým sa apoštol dozvedel, že sa tu objavili zvodcovia, ktorí sa usilovali oklamať národ Zákonom a poprieť Božiu milosť a dôveryhodnosť. Preto Pavol pod vedením Ducha Svätého považuje za potrebné napísať  Titovi pastoračný list. Predovšetkým  ďakuje Bohu za Títovu bohabojnosť, ako to zvyčajne robil aj v iných listoch a vyzdvihuje vieru v Krista nie ako novú, ale ako tú, ktorá bola oddávna Bohom prisľúbená. Potom hovorí o ustanovení vrchnosti v cirkvi, aké majú spĺňať požiadavky a akými majú byť. Tých, ktorí sa protivia zdravej viere, prikazuje zakázať im konať bohoslužby a to najmä tým, ktorí zdôrazňujú obriezku. Varuje, že Kréťania sú vo všeobecnosti  ľudia prázdni, leniví a preto je potrebné ich napomínať.

O tom, ako si Gréci zobrali napomenutia Božie k srdcu, svedčí dnešná kríza ich ekonomiky. O tom ako si Slováci zoberú napomenutia Božie k srdcu, bude čoskoro svedčiť aj stav našej ekonomiky.

Svojou bezbožnosťou si každý národ privoláva odsúdenie a strach z ekonomickej situácie. Nemusí sa báť však ten národ, ktorý sa obráti k Bohu a usiluje sa o dobro a spravodlivosť dôverčivou modlitbou k nebeskému Otcovi v mene Pána Ježiša Krista.