Milosrdenstvo chcem, a nie obetu.

Matúš 9:13 Choďte a naučte sa, čo to znamená: »Milosrdenstvo chcem, a nie obetu.« Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov.“

Dnes ráno 2. mája 2015 ma zaujalo v mojom duchu – v srdci slovo Pána Ježiša Krista, ktoré povedal farizejom, keď sa Ho pýtali, prečo sedí pri jednom stole s hriešnikmi a s colníkmi. Pán Ježiš povolal Matúša, ktorý bol colník, aby ho nasledoval. Matúš pozval Ježiša a Jeho učeníkov do svojho domu, kde sa zišli aj ostatní priatelia Matúša.

Matúš bol colník, ktorý vyberal daň, ktorú by sme dnes nazvali DPH, spotrebnú daň, alebo mýto. Tieto dane vyberal pre Rimanov, ktorí vládli vo vtedajšom Izraeli prostredníctvom vojenských stotín umiestnených vo väčšine izraelských miest. Matúš bol pravdepodobne úradník, ako každý iný. Ulieval si z peňazí aj niečo pre seba, bral úplatky, za ktoré privieral oči, ak bolo treba platiť daň a pod. Matúš sa mal finančne dobre. Mal veľký dom, v ktorom mal dostatok jedla a mal mnoho priateľov, akých mávajú bohatí ľudia.

Ježiš bol pre hriešnikov populárny človek. Kritizoval a odhaľoval náboženských ľudí, ktorí sa povyšovali nad ostatných. Hriešnici ako napr. colník Matúš neboli hlúpi ľudia a veľmi dobre vedeli, že to čo oni robia verejne to isté robia farizeji potajme. Colníkov aj farizejov motivovali v živote peniaze, ktoré potrebovali pre naplnenie svojich potrieb. Preto bol pre hriešnikov Pán Ježiš populárny, lebo On bol z ich pohľadu obyčajný chudobný človek, ktorý sa nebál verejne povedať pravdu o pokrytectve cirkvi, v ktorej sám vyrástol. Judaismus a kresťanstvo majú spoločný základ a preto kritika Pána Ježiša k vtedajšej cirkvi židov platí aj pre dnešné kresťanské cirkvi.

Dnes, keď niekto verejne vysloví kritiku do vlastných radov, tak ho cirkev označí za nepriateľa a prenasleduje ho. Cirkev sa snaží pod rúškom aktivity s názvom „ekumenické hnutie“ umlčať každého, kto označí ktorúkoľvek cirkevnú inštitúciu za hriešnu a pokryteckú.

Cirkevní predstavitelia sa obávajú popularity ľudí, ktorí hovoria pravdu a ktorí, dokážu zaujať hriešnikov a pritiahnuť ich k Bohu. Cirkevní predstavitelia sa boja svetla, ktoré odhaľuje tmu, v ktorej žijú.

Hriešnici však potrebujú SVETLO, pretože je mnoho hriešnikov ako colník Matúš ochotných prijať PRAVDU, milosrdenstvo, lásku, pokánie. Hriešnici nepotrebujú farizejov, ktorí sa navonok tvária ako slušní občania, ktorí sa obetujú pre vyššie ideály, ale vo vnútri túžia iba po peniazoch a moci, ktorí sa nechcú pokoriť a priznať si chyby v teológii a v rôznych cirkevných aktivitách.

Myslím, že dnes tak isto ako vtedy, nie je veľký rozdiel medzi štátnou správou a cirkevnými inštitúciami. Dnes neuvidíte biskupa na pive v krčme medzi hriešnikmi a iste by sa biskup pohoršil, ak by videl svojho podriadeného (napr. kňaza, pastora, farára) ako stoluje s hriešnikmi. Korupcia v cirkevných inštitúciách je pritom iste väčšia ako v štátnej správe, lebo ak svetlo je tmou aká je potom tma samotná. Cirkev má byť svetlom PRAVDY a milosrdenstva, ak však cirkev nie je svetlo, čo môžeme čakať od štátu?

2Kronická 7:14 A môj ľud, ktorý sa volá mojím menom, ak sa skloní a bude sa modliť, bude hľadať moju tvár a odvráti sa od svojich zlých ciest, ja vypočujem z neba, odpustím ich vinu a ich zem uzdravím.

Chorá cirkev produkuje chorý štát, chorú zem, ktorá potrebuje uzdravenie. Chorobou je HRIECH: láska k peniazom, k moci, pokrytectvo, korupcia, lakomstvo, modlárstvo atď.

Pán Ježiš vtedajším zástupcom cirkvi povedal: „CHOĎTE A NAUČTE SA!“. Kam majú ísť a čo sa majú naučiť? Myslím, že majú ísť na kolená, majú ísť do pokory pred živým Bohom a skúmať Jeho slovo a naučiť sa od Neho milosrdenstvu.

V dnešných cirkvách pozorujem, veľa obetí, ale málo milosrdenstva. Málo ochoty odpúšťať a hľadať PRAVDU. Sú ľudia, ktorí veľa pracujú v cirkvi, budujú cirkevné domy, inštitúcie, zveľaďujú cirkevný majetok, ale pre koho? Veď cirkevné budovy sú poloprázdne a niektoré zívajú prázdnotou celý týždeň a nikomu neslúžia.

V cirkvi chýba milosrdenstvo a láska, ktorá má byť vyliata skrze Ducha Svätého (Rimanom 5:5) a nie láska, ktorá robí charitu z nadbytku, ktorá je len pokryteckou obetou.

Vari nie je modlitba a pôst, bohoslužba, omša, služba Božia, zhromaždenie, stretko a pod. kresťanská aktivita pokrytectvom, ak chýba milosrdenstvo voči hriešnikom? Mnohé cirkevné inštitúcie sú oslobodené od daní, štát im prispieva z daní všetkých občanov a preto cirkev je ticho. Je to falošné a pokrytecké, ak sa nehlása evanjelium v duchu a v pravde hriešnikom. Milosrdenstvo nahradila falošná obeť s názvom charita, ktorá je mnohokrát zdrojom hriechu, lebo nakladanie s vyzbieranými peniazmi nejde na svetlo.

Milý čitateľ, nech si členom akejkoľvek cirkevnej inštitúcie, snaž sa byť v prvom rade učeníkom Ježiša Krista. Aj Tebe Boh hovorí: „Poď a nasleduj ma.“, ako povedal colníkovi Matúšovi. Ak nasleduješ Ježiša Krista, nestrániš sa hriešnikov, nezatváraš sa za cirkevné múry rôznych zákazov a príkazov, nepachtíš sa za peniazmi a majetkom, neprinášaš obete, z ktorých máš nejaké výhody, ale snažíš sa o milosrdenstvo. Nech ťa vedie k milosrdenstvu Duch Svätý, ktorého dáva Otec nebeský tým, ktorí ho prosia.