Neblúďte, moji milovaní bratia!

Na Slovensku sa viac ako 70 % obyvateľov pokladá za kresťanov. Z uvedeného dôvodu religiozity Slovenska pokladám za dôležité písať o Biblii, ktorá je chlebom každodenným pre kresťana. Najmä keď viem, že prevažná väčšina kresťanov nečíta Bibliu vôbec a umiera od hladu. Lebo, keby ju čítali a aplikovali do svojich životov, tak by naša spoločnosť vyzerala inak. Spoločnosť bez chleba Božieho je duchovne mŕtva a nemá budúcnosť. 

Základom fungujúceho vzťahu s Bohom je viera, ktorá o ničom nepochybuje, ktorá dôveruje Bohu tak, ako dôveruje malé dieťa svojim rodičom. Dieťa, keď o niečo prosí rodičov, spravidla to dostane, ak neprosí o niečo, čo by dieťaťu ublížilo. Keď rodičia dokážu naplniť prosby svojich detí, o čo viac ich vie naplniť všemohúci Otec nebeský. Mnohí kresťania však nepociťujú naplnenie svojich potrieb ich milujúcim nebeským Otcom. Prečo?

Podľa listu apoštola Jakuba, je to pre nedostatok viery. Je ťažké veriť Bohu, ktorého nevidím a v prostredí, ktoré ponúka množstvo riešení. Sociálny systém, zdravotníctvo, rôzne komunálne služby (polícia, hasiči, poisťovne) a pod. odnaučilo mnohých kresťanov dôverovať Bohu, napriek tomu, že tieto verejné služby sú nedokonalé a nie vždy postačujúce. Kresťania sa naučili žiť štýlom svojpomoci a štýlom dovolávania sa pomoci platených z našich daní. Nechápte ma zle, nie som proti službám štátu, ako je zdravotníctvo, poistenie, hasiči, polícia atď., lebo aj tieto služby slúžia na dobré a všetko čo je dobré má pôvod v dobrote Boha – nebeského Otca. Nebeský Otec sa však raduje z tých kresťanov (svojich detí), ktorí všetky svoje starosti a problémy predkladajú v modlitbách a vo viere bez pochybností najskôr Jemu a až potom využijú služby svojich blížnych. Boh sa postará o každého, kto mu bez pochybovania predkladá svoje prosby. Spôsob a čas akým to urobí je však na ňom. Možno si použije lekára, policajta, hasiča alebo suseda, výsledok takejto pomoci však bude dokonalý a postačujúci a dotyčný bude vnútorne presvedčený, že Boh mu pomohol prostredníctvom človeka zvláštnym spôsobom. Preto je dôležitá pre kresťana ďalšia vlastnosť a tou je trpezlivosť a vytrvalosť. Tak ako rodičia nesplnia deťom všetko hneď, tak ani nebeský Otec nie je automat, do ktorého hodíme modlitbu a vypadne požadovaný produkt. Boh počuje a reaguje na úprimnú vieru svojím spôsobom a vo svojom čase.

Viera, že Boh splní to o čo ho prosíme, je často oslabená rôznymi pokušeniami. Každý do týchto pokušení (obžerstvo, opilstvo, hnev, neodpustenie, ohováranie, zlorečenie a pod.) upadne, ale nesmie sa pre tieto pokušenia vzdávať. Kresťan, ak dôveruje Bohu, začne postupne odolávať pokušeniam a dokáže sa trpezlivejšie a vytrvalejšie so všetkými žiadosťami a potrebami obracať na nebeského Otca.

Boh predsa sľúbil, že každému, kto k nemu príde s pokorou a pokáním, vždy odpustí. Veria kresťania Bohu? Ako mu môžu veriť, keď sa nezaujímajú o to čo sľúbil? Jeho sľuby sú dostupné v Biblii pre každého, kto vie čítať a počúvať. Podmienkou dodržania Božích sľubov je viera, pokora a pokánie. Kto sa prezentuje ako kresťan, ale podlieha neustále pokušeniam ako je ohováranie, hnev, pýcha a modlí sa k Bohu len povrchne v kostole, aby ho iný videli, ale pri tom Boha vo viere o nič neprosí, nech sa nedomnieva, že od Boha niečo dostane.

Takí kresťania podliehajú svojim sebeckým žiadostiam, ktoré produkujú hriech. Hriech ich oddeľuje od Boha a nemajú motiváciu zaoberať sa Bibliou. Mnohí kresťania sú len pasívnymi (zábudlivými) poslucháčmi slova na bohoslužbách a nie sú aktívnymi v praktickom aplikovaní slova vo svojich životoch. Potom blúdia. Sú papierovými členmi cirkevnej organizácie, ale nevedia, čo sa od nich žiada, nepoznajú pravdu slov Ježiša Krista, nepoznajú vôľu nebeského Otca. Sú zmietaní okolnosťami života. Chudobní kresťania sa neustále sťažujú, stonajú, ale nevedia vo viere obstáť, lebo nemajú trpezlivosť. Bohatí kresťania sa spoliehajú na svoj majetok a žijú v pýche.

Apoštol Jakub však nabáda chudobných, aby sa chválili svojou oddanosťou Bohu a bohatých vyzýva, aby sa ponížili pred Bohom a nespoliehali sa na svoje bohatstvo.

Či už sú kresťania bohatí alebo chudobní, všetci sú rovnako pokúšaní svojimi žiadosťami. Preto je potrebné dokázať svoju vieru a čítať dokonalý zákon slobody (Bibliu) a aplikovať ho v spôsobe svojho rozmýšľania. Boh sľubuje, že dá každému, kto ho bude prosiť, múdrosť k používaniu Jeho slova. Nabáda, aby kresťania bez hnevu a v pokore prijímali Jeho slovo a zotrvávali v aplikovaní slova. Iba tak sa dokážu kresťania odlíšiť od ostatných ľudí vo svete a zachovať samých seba čistých, ak sa sústredia na plnenie Božej vôle, ktorou je láska a dávanie seba samého. Každý môže svojmu blížnemu pomôcť, ale musí potlačiť svoj hnev, musí odpustiť, musí potreby iných uprednostniť pred svojimi potrebami, čo nie je možné pre tých, ktorí sú lakomí.

Všetko čo je dobré a každý dokonalý dar zostupuje z hora od nebeského Otca – Boha, u ktorého niet zmeny, alebo akéhokoľvek náznaku zla. Každý kto tomuto verí a nepochybuje nemusí sa báť nedostatku a trápenia. Môže s dôverou a bez lakomstva dávať seba samého. Môže každému dopriať viac požehnania, ako má sám. Iba takáto viera je náboženstvo, ktoré sa Bohu páči, ktoré je v súlade s Jeho otcovským srdcom.

Kto však druhému nedopraje, závidí, hnevá sa a nedrží svoj jazyk na uzde, to znamená, že zlorečí svojmu blížnemu, tak toho náboženstvo je márne. Nič mu nepomôže jeho katolícka, evanjelická alebo letnično charizmatická teológia, ale žije v BLUDNOM KRUHU falošného náboženstva.

Jakub 1:16 Neblúďte, moji milovaní bratia!

Zdroj: Biblia – List apoštola Jakuba – 1. kapitola