Veľkonočné posolstvo

Veľkonočné sviatky  majú pôvod v sviatku pesach (hebr. פסח) alebo pascha, v Biblii Sviatok nekvasených chlebov (hebr. חג המצות - Chag ha-macot). Tento sviatok je pripomienkou exodu Židov z egyptského otroctva pod vedením Mojžiša. Keď faraón ani po deviatich ranách nechcel Židov prepustiť, pobil Hospodinov anjel všetkých egyptských prvorodených (ľudí aj zvieratá). Židia si však na Boží rozkaz natreli veraje svojich dverí krvou obetovaného baránka a tak ostali ušetrení tejto poslednej rany. Sviatok sa začína 15. dňa židovského mesiaca nisan a trvá sedem (v Izraeli), resp. osem (v diaspóre) dní. Počas trvania sviatku židia nesmú konzumovať nič kvasené. Na tento sviatok sa vzťahujú aj udalosti zo života Pána Ježiša Krista.

Kľúčové posolstvo veľkonočných sviatkov je vyslobodenie z otroctva. Demokratické zriadenie nám ponúka len obmedzenú slobodu ako napr. slobodu podnikať, slobodu vlastniť majetok, slobodu cestovať, slobodu pracovať a žiť, kde sa nám zapáči. Táto sloboda neprináša slobodu z otroctva hriechu. Neprináša vnútornú slobodu od strachu, ktorého príčinou je vojna a násilie, prenasledovanie, nedostatok, choroby, alebo zlé vzťahy v rodine a v práci. Mnohí ľudia v dôsledku strachu vymenili svoju slobodu za alkohol, drogy, sex, alebo sebecký a uzavretý spôsob života.

Sloboda bez vyslobodenia z otroctva hriechu je len vonkajšou fasádou nielen ateistov, ale aj mnohých ľudí, ktorí veria v Boha a zúčastňujú sa bohoslužieb vo svojich cirkvách. Falošnú slobodu, ktorá ľudí oddeľuje od skutočnej slobody od hriechu, ponúka zlý a zvrátený padlý anjel (satan a množstvo démonov). Tieto duchovné bytosti sa postavili proti Bohu a ich cieľom je zničiť ľudí stvorených na Boží obraz. Každý pozná príbeh o páde človeka do hriechu v raji, na ktorom má podiel satan, ktorý v podobe hada naviedol človeka, aby vymenil slobodu za hriech neposlušnosti a porušenia Božieho nariadenia. Aby bol človek ochránený od klamstva slobody, ktorú ponúka satan a ktorá nakoniec privedie človeka do večnej smrti, potrebuje krv. Podobne ako židovský národ sa zachránil od smrti v Egypte krvou natretou na verajách vstupných dverí, tak aj dnes môže byť zachránený každý, kto si krvou natrie veraje svojho srdca.

V Biblii nám Boh zjavuje posolstvo evanjelia. Toto posolstvo je vyslobodenie z hriechu prijatím tela a krvi Ježiša Krista vierou. Kresťania na celom svete si veľkonočné posolstvo vyslobodenia z hriechu pripomínajú najmä vtedy, keď symbolicky jedia nekvasený chlieb (maces) a symbolicky vypijú trochu vína. Účinok tejto pamiatky obetovania tela a preliatia krvi Ježiša Krista na kríži na veľkonočný piatok je skutočná a pravá sloboda. Túto slobodu si môže užívať každý človek, ak splní určité podmienky.

Prvou podmienkou je svedomie (otroctvo). Ak si vo svojom svedomí nepriznáš, že žiješ v otroctve hriechu a vo falošnej slobode, tak nemáš túžbu po vyslobodení a nehľadáš spôsob vyslobodenia, ktorý je trvalý a zmení tvoj život.

Druhou podmienkou je viera (krv). Ak vo svojom srdci neuveríš, že iba Pán Ježiš Kristus ťa vyslobodí z otroctva hriechu a budeš hľadať rôzne alternatívy, tak napriek svojej snahe v podobe dobrých skutkov, alebo budovania vysokých múrov v srdci a okolo svojho domu, nedosiahneš ten skutočný pocit a stav slobody.

Treťou podmienkou je pokánie (veraje dverí). Ak neuznáš, že Boh je svätý a nevyznáš Bohu všetky svoje hriechy a neopustíš svoje hriechy, tak krv Pána Ježiša – posledného veľkonočného baránka, nemá pre teba oslobodzujúci účinok. Napriek tomu, že si splnil prvú a druhú podmienku, ale nepotrel si krvou veraje svojho srdca a tak si pohrdol vo svojom srdci krvou Ježiša Krista.

Štvrtou podmienkou je odpustenie (Mojžiš). Mojžiš bol iba človek, ktorý mal mnoho chýb a preto sa mnoho ľudí na neho hnevalo. Mnohí ľudia neodpustili Mojžišovi a zomreli v hriechu neodpustenia na púšti. Kto sa postavil proti Mojžišovi postavil sa proti Bohu. Dnešná cirkev je tiež plná nedokonalých ľudí a mnohí ľudia nedokážu odpustiť a pohoršujú sa na ľuďoch, ktorí sú v cirkvi a žijú v hriechu. Napriek tomu potrebuješ odpustiť a pripojiť sa k miestnej cirkvi, aby si mohol splniť piatu podmienku.

Piatou podmienkou je exodus (odchod). Každá zmena prináša zmenu životného štýlu. Iný životný štýl si mal v škole, iný v práci, iný keď si sa stal rodičom a iný, keď si sa stal dôchodcom. Iný životný štýl je na dovolenke a iný v bežnom domácom živote. Ak si uveril a prijal Pána Ježiša Krista, ale neurobil si exodus od hriechu, od starých zvykov a spôsobov života k novým zvykom ako je napr. modlitba, pôst, čítanie Biblie, služba v miestnej cirkvi, tak si zostal v otroctve. Exodus je celoživotný proces. Ale jeho koniec je zasľúbený večný život. Pán Ježiš povedal priamo: „Idem k Otcovi, aby som vám prichystal miesto na bývanie v dome môjho Otca.“ A ďalej hovorí v mnohých podobenstvách: „Jedného dňa si prídem po Vás a potom, už navždy budeme spolu.“ Iba ten, kto verí týmto slovám a celému evanjeliu, iba ten má motiváciu odísť z otroctva a zniesť kvôli slobode nepochopenie, prenasledovanie, ba až smrť od ľudí, ktorí zostávajú v otroctve (faraóna) a nenávidia tých, čo urobili exodus vo svojom živote.

Veľkonočné sviatky sú posolstvom prechodu zo smrti do života. Hriech zabíja človeka a uvrhuje ho do večného otroctva. Slobodu z hriechu prináša Spasiteľ Pán Ježiš Kristus, ako dar večného života, v dome nebeského Otca. Toto posolstvo je pre teba, pretože Boh sa znížil na tvoju úroveň, aby ťa priviedol do svojho domu, kde môžeš s ním tráviť večný život.