Vernosť a bohatstvo.

(čítaj podobenstvo Lukáš 16:1-13)

Život každého človeka ovplyvňuje ekonomické prostredie, ktoré vytvára podmienky zamestnanosti a prináša rôzne finančné a materiálne riziká. Ekonomické prostredie môže byť vytvorené tzv. neviditeľnou rukou trhu alebo môže byť vytvárané direktívnym riadením vládcu krajiny. V čase, keď po zemi chodil Boh a Pán Ježiš v ľudskom tele, bolo ekonomické zriadenie zmiešané. Ekonomiku rímskej ríše ovládal cisár prostredníctvom daňového systému a vojenskej sily aj na území izraelského národa (Júdska,Galilei, Samárie). Tento systém nebol úplne dokonalý, keďže ešte neexistovali kontrolné systémy a evidencie obyvateľov do takej miery, ako ich poznáme dnes. Mnohí úradníci Ríma vyberali dane viac pre seba ako pre Rím. Rímsky cisár ovládal svoje územie prostredníctvom dosadených miestnych kráľov (napr. Herodes Veľký, tetrarcha Herodes Antipas, alebo kráľ Agripa), ktorí za svoj blahobyt a postavenie museli platiť Rímu svojou oddanosťou vyjadrenou plateným odvodov a museli živiť rímskych vojakov na svojich územiach. Na ich povinnosti dohliadali rímsky prokurátori ako napr. Poncius Pilát. V tomto nedokonalom ekonomickom systéme mimoriadne dobre prekvitá miestna (niekedy nelegálna) ekonomika, ktorú vytvára trh ponuky a dopytu. Na začiatku nášho letopočtu neexistovali banky. Požičiavanie peňazí alebo rôznych komodít vykonávali bohatí ľudia, ktorí požičiavaním zhodnocovali svoje prebytky. Bohatí ľudia dokázali zamestnávať mnoho ľudí vo svojom okolí. Vtedajšia zamestnanosť bola veľmi neistá. Neexistoval zákonník práce a nikto sa nestaral ako zamestnávateľ zaobchádza so svojimi zamestnancami. Chudobný človek, ktorý nemal pôdu alebo remeslo, prežíval iba z odrobiniek zo stolov bohatých ľudí. Riziko straty zamestnania u bohatého človeka bolo veľmi reálne a život ohrozujúce.

Správcovstvo

Bohatí ľudia sú niekedy tak bohatí, že potrebujú niekoho, kto by sa o ich majetok staral. Majetok prináša veľa starostí. Kto má veľa majetku a nedostatok ekonomických znalostí, môže o svoj majetok ľahko prísť. Bohatí ľudia neradi pracujú viac ako je nutné, pretože si chcú svoje bohatstvo aj užiť. Preto využívajú šikovných správcov a na nich prenášajú zodpovednosť za svoj majetok. Spomeňte si na Jozefa, ktorý sa stal správcom Egypta. Alebo na Jákoba, ktorý slúžil u Lábana. Nájsť šikovného a zodpovedného správcu nie je ľahké. Niektorí správcovia sofistikovane okrádajú svojho zamestnávateľa dlhý čas a takým spôsobom, že ich zamestnávateľ to zistí príliš neskoro. Napr. Jákob, bol prefíkaný správca Lábanovho majetku.

Bohatstvo

Naša ľudská prirodzenosť túži po bohatstve, ktoré zabezpečuje bezstarostný život v hojnosti. Mnohí ľudia závidia tým ľuďom, ktorí sú bohatší. Mnohí sú bohatší, pretože sú šikovnejší a múdrejší a svoje bohatstvo nadobudli čestne. Mnohí sa stali bohatými na základe ukradnutej vojnovej koristi. Napr. Rusko zbohatlo na prírodných zdrojoch (drevo, kožušiny) na nerastných surovinách (ropa, plyn), ktoré získalo hlavne zo sibírskej oblasti. Sibír ukradol Ivan Hrozný pôvodným obyvateľom. Napr. Španielsko, Holandsko, Portugalsko. Anglicko a katolícka cirkev zbohatli na základe zlata, ktoré ukradli z Nového Sveta (Amerika). Za ukradnuté zlato si ľudia od katolíckej cirkvi kupovali ODPUSTKY.  Za ukradnuté a krvavé zlato z obchodu z odpustkami dal pápež postaviť baziliku Svätého Petra, Sixtínsku kaplnku a mnoho ďalších prepychových budov a celých námestí. Vidíme, že bohatstvo neprináša iba spokojný a šťastný život. Za dnešným bohatstvom mnohých národov je obyčajná krvavá lúpež. Pán Ježiš nás učí v podobenstve, že bohatstvo prináša rôzne úskalia a dokonca svetské bohatstvo dáva do určitej paralely z duchovným bohatstvom.

Ohováranie, obvinenie, závisť

Správca majetku sa často krát ocitne v situácii, v ktorej je obvinený z nečestného konania. Aj Jozefa obvinila Putifarova žena a spravodlivý a čestný správca Jozef sa na základe tohto obvinenia dostal do väzenia. Závisť a neprajnosť je v srdciach mnohých ľudí. Mnohí si žiadajú mať bohatstvo ihneď a bez práce. Svoj pocit chudoby si obhajujú obviňovaním tých, ktorým sa darí. Táto závisť a obviňovanie prekvitá aj v cirkvi. Ako sa však zachovať, keď nás neprávom obviňujú? O tom nás učí Pán Ježiš v tomto podobenstve.

VERNOSŤ

Mnohí ľudia, keď ich neprávom obvinia, tak spanikária. Neznesú tlak nespravodlivosti, ktorá sa im deje. Ich srdce nie je plné viery v Pána Ježiša Krista. Ich srdce je obsadené svojím JA. Nespravodlivé obvinenie zraňuje a generuje hnev, neodpustenie, a opustenie nespravodlivého prostredia. Mnohí ľudia veľmi rýchlo menia prácu, cirkev alebo rodinu a zanechajú po sebe ľudí, ktorí si ich útek vysvetľujú ako dôkaz svojich obvinení. Obvinenie sa veľmi ľahko dostane aj k nadriadeným ľuďom, lebo ohovárači obviňujú a ohovárajú veľmi radi na najvyšších miestach. Napr. Pána Ježiša obviňovali u veľrady a u rímskeho prokurátora Piláta. Vernosť (niekedy až na smrť) je príležitosť ukázať, že obvinenie a ohováranie sa nezakladá na pravde. Vernosť vyžaduje vieru a očakávanie na Pána. Pán, keď vidí vernosť, tak nakoniec pozdvihne nespravodlivo obvineného. Nestal sa Jozef správcom celého Egypta pre svoju vernosť? Boh sám sa zastane nespravodlivo obvinených, ak títo zostanú verní vo viere a nezutekajú. Kto je verný v málom nad mnohým bude ustanovený. Vernosť ukazuje na spravodlivosť a na schopnosť prijať zodpovednosť. Vernosťou dosiahne človek víťazstvo a bohatú odmenu v nebesiach.

ODPUSTENIE

V podobenstve vidíme, ako z úplne zištných dôvodov obvinený správca odpúšťa dlžníkom. Či nie je každý človek dlžný Pánovi a Bohu? Reakcia obvineného správcu bolo odpúšťanie a Pán ho za to pochválil. Odpúšťanie je cesta ako ukázať, že naše srdce patrí Bohu a nie mamone. Odpúšťanie generuje odpustenie a je hojivou masťou na rany, ktoré spôsobujú obvinenia a ohovárania. Je ľahšie odísť nahnevaný, ako zostať a odpustiť. Správca neutiekol od bohatého Pána, ale zostal a odpúšťal dlžníkom svojho Pána.  Či sa nemáme správať podobne, keď nás obvinia a ohovoria?

PRIATEĽSTVO

Pán Ježiš nás učí, ako si robiť zo svetského majetku priateľov. Svetský majetok nám môže úspešne poslúžiť na to, aby sme si z ľudí robili priateľov. Lakomstvo generuje závisť, ale dobroprajnosť a ochota podeliť sa o svetský majetok generuje priateľov, ktorých môžeme následne získať pre Božie kráľovstvo. Ten, kto miluje svoj majetok viac ako Boha, nedokáže sa o svoj majetok podeliť. Možno dokáže dať niečo zo svojho nadbytku, ale nedokáže sa rozdeliť o to, čo sám potrebuje.

OPATRNOSŤ

Pán Ježiš hovorí, že synovia tohto sveta sú často opatrnejší a predvídavejší ako synovia svetla. Poukazuje na to, ako ľahko kresťania podliehajú mamonu a dostávajú sa do problémov. Pán Ježiš nás učí, že nemáme ľahkovážne zahadzovať svoju vieru v Boha. Nemáme rýchlo podliehať panike, keď nás ohovárajú, obviňujú a prenasledujú. Nabáda nás k múdrosti, opatrnosti a prefíkanosti. (Matúš 10:16) Pán Ježiš pokladá opatrnosť sveta vo veciach mamonu, za príklad pre kresťanov. Máme byť opatrní najmä v otázkach evanjelia. Falošné evanjelium prosperity je zamerané na získanie iba pozemského bohatstva, zdravia a šťastia, ale iba pre bezohľadných vodcov (vlkov v ovčom rúchu, ako vidíme z histórie zdrojov bohatstva katolíckej cirkvi), ktorí hlásajú, že chudoba, choroby a nedostatok je dielo satana. Pán Ježiš učí úplne niečo iné. Učí, že sa máme zrieknuť bohatstva tohto sveta a podeliť sa o pozemské bohatstvo so svojími blížnymi. Nemáme slúžiť iba mamonu (svojej osobnej prosperite), ale z dôvodu prijatia do večného domova si máme robiť poklad v nebi. Máme opatrne a zodpovedne zaobchádzať s tým, čo nám Pán zveril. To dokážeme iba vtedy, ak budeme milovať viac Pána Ježiša ako pozemský majetok.

SVETLO

Obvinenie správcu vrhá zlé svetlo aj na jeho Pána. Ak správca utečie a nezostane verný, tak ľudia začnú pochybovať aj o Pánovi správcu. Ak cirkev, ako celok, nie je svetlom, tak vrhá tmu, pre ktorú ľudia nevidia spravodlivosť, milosť a lásku Pána. Správca začal odpúšťať dlžníkom svojho Pána, a tak ukázal, že Pán je dobrý a odpúšťajúci a preto ho Pán pochválil. Táto opatrnosť správcu priniesla Pánovi osoh. Kto by chcel Pána, ktorý má zlých správcov? Kto by chcel cirkev, ktorá má zlých správcov (po bohatstve túžiacich vodcov)? Zlí správcovia v cirkvi vrhajú zlé svetlo na Boha. V cirkvi, kde správcovia nie sú ochotní odpúšťať dlžníkom svojho Pána, nevládne Božie kráľovstvo. Buďme preto opatrní a dávajme pozor, aby synovia tohto sveta neboli opatrnejší ako kresťania, ktorí sa pokladajú za synov svetla.