A kto je mojím blížnym?

Počas cesty do Jeruzalema sa pred popoludňajšou páľavou Ježiš so svojími učeníkmi uchýlil do tieňa olivovníkov. V tieni olivového lesíka sedelo a odpočívalo viacero cestujúcich. Mnohí mali obďaleč uviazaných svojich oslíkov prežúvajúcich sušené ďatle. Ľudia jedli, pili a rozprávali sa o všeličom. Keď zbadali Ježiša, o ktorom počuli, že uzdravuje ľudí, stíchli, aby počuli o čom sa Ježiš rozpráva so svojimi učeníkmi. Ježišovi učeníci s nadšením rozprávali o tom, ako sa im poddávali démoni. Ježiš sa v duchu potešil, že nebeský Otec, skryl túto Božiu moc pre samospravodlivými a z ľudského hľadiska múdrymi ľuďmi. A zjavil ich jednoduchým ľuďom, ktorí prijímali Božie kráľovstvo tak, ako prijíma starostlivosť rodičov malé nemluvňa.  

Ježiš vedel, že Božia moc, pred ktorou utekajú démoni, môže u ľudí spôsobiť pýchu a oslavu človeka. Preto učeníkom v súkromí povedal: „Neradujte sa, že sa vám poddávajú duchovia, ale radšej sa radujte, že sú vaše mená napísané v nebesiach. Blahoslavené sú oči, ktoré vidia, čo vy vidíte! Lebo hovorím vám, že mnohí proroci a kráľovia chceli vidieť, čo vy vidíte, a nevideli, a počuť, čo vy počujete, a nepočuli.“

Medzi cestujúcimi boli aj židovskí učitelia zákona, ktorí napínali uši, aby počuli čo sa Ježiš s učeníkmi rozpráva. Keďže kvôli šumeniu listov olivovníka vo vetre nemohli zreteľne počuť Ježiša prišli bližšie, aby mohli vstúpiť do rozhovoru. Jeden z nich zavolal na Ježiša: „Učiteľ, čo mám robiť, aby som dedične obdržal večný život?“ Ježiš mu odpovedal: „Čo je napísané v zákone? Ako čítaš?“ Učiteľ zákona mu odpovedal: „Milovať budeš svojho Boha, z celého svojho srdca, z celej svojej duše, z celej svojej sily a z celej svojej mysli a svojho blížneho ako seba samého.“ Ježiš mu na to povedal: „Dobre si odpovedal, to rob a budeš žiť.“ Táto odpoveď usvedčila učiteľa zákona a preto sa snažil sám seba ospravedlniť pred Ježišom a ostatnými otázkou na Ježiša: „A kto je mojím blížnym?“ Na túto otázku odpovedal Ježiš príbehom o milosrdnom Samaritánovi, ktorý ukončil slovami: „Choď a rob aj ty podobne!“

Jediná cesta, ako blížnemu prejaviť lásku, je mať srdce, ktoré je hnuté milosrdenstvom. Kto má dnes také srdce? Mnohí odpovedia, že veľa ľudí, pretože za milosrdenstvo pokladajú ľútosť alebo empatiu. Skutočné milosrdenstvo je však vyjadrené obeťou svojho času a svojich peňazí pre pomoc úplne neznámym ľuďom. Iba milosrdenstvo, ktoré generuje nezištnú pomoc, otvára srdcia ľudí, ktorým sa nezištne pomohlo. Od milosrdenstva v srdci, k skutočne milosrdným a nezištným skutkom je ešte dlhá cesta.

Je však milosrdenstvo skutočne nezištné?

Globálne milosrdenstvo:

Nepomáhame druhým, len preto, aby sme si k tejto pomoci dali svoje firemné logo? Nepomáhame druhým, len kvôli tomu, aby nám nezavadzali? Nepomáhame druhým, len preto, aby sme zmiernili následky udalostí, ktoré sme sami svojou činnosťou vyvolali?

Lokálne milosrdenstvo:

Nepomáhame len tým, ktorí nám sami pomohli? Neobchádzame druhých, lebo máme na zreteli predovšetkým svoje povinnosti, svoj život, v ktorom nie je čas na cudzích ľudí?

Nezištné milosrdenstvo, ktoré otvára a nezatvrdzuje srdce pochádza iba z jedinečného vzťahu človeka a Boha. Iba človek, ktorý prijal milosrdenstvo od Boha s vedomím, že toto milosrdenstvo je úplne nezaslúžené a že bez tohto milosrdenstva nie je možné byť zapísaný v nebeskej knihe života, dokáže žiť s postojom milosrdného Samaritána. Vďaka Bohu za ľudí, ktorí tento postoj majú, pretože je ich málo. Väčšina ľudí nemá vzťah s Bohom a preto nedokáže znížiť svoje pohodlie a prejaviť svoje milosrdesntvo aj skutami, ktorými uprednostnia cudzie potreby pred svojimi vlastnými.

Cieľom milosrdenstva nie je len materiálna pomoc a zmiernenie telesného utrpenia, ako si mnohí ľudia mylne myslia. Cieľom milosrdenstva je priviesť blížneho k Bohu tak, aby mohol poskytnutú pomoc prijať od Boha. Všimol som si, že veľa ľudí, ktorí pomáhajú druhým, nepoukazujú svojou pomocu na Boha, ale na seba, na svoju organizáciu prípadne národnosť. Cieľom milosrdenstva je radostná správa o spasení a večnom živote v nebi. Mnohé cirkvi, humánne organizácie a jednotlivci poskytujú milosrdenstvo len na úrovni sebaprezantácie a sebauspokojenia, bez akejkoľvek snahy poukázať na Božie milosrdenstvo. Božie milosrdenstvo je evanjelium, radostná zvesť.  Pretože, čo má človek zo života, ak aj celý svet získa, ale sám seba zatratí do večného pekla. Ak milosrdenstvo nezíska srdce človeka pre večný život, ale iba dočasne zmierni telesné utrpenie, je zmarený jeho cieľ. Čo je cieľom tvojho milosrdenstva? Uspokojenie svedomia, kariéra, sebaprezentácia, šírenie svojho náboženstva bez pravdy evanjelia, alebo získanie srdca, aby milovalo Boha z dôvodu Božieho milosrdenstva. Aký je tvoj motív a tvoje evanjelium pri poskytovaní milosrdenstva?