Ako je to s dávaním hmotných a finančných darov v cirkvi?

Základné slovo, ktoré by malo inšpirovať každého kresťana, ktorí chce byť Ježišovým učeníkom, k nezištnému a pravidelnému dávaniu je:

Lukáš 14:33 Tak ani jeden z vás, ak sa nezriekne všetkého, čo má, nemôže byť mojím učeníkom.

Dávanie musí začať v srdci. Aby mohlo dávanie v srdci, je potrebné takéto srdce vyčistiť od vecí, ktoré bránia dávaniu:

1.     Strach z nedostatku.

Je pochopiteľné a ľudské, že mnohí kresťania, napriek tomu, že veria v Boha a poznajú Jeho slovo majú strach z nedostatku. Mnohí sa riadia nebiblickým ľudovým porekadlom „Pomôž si, aj Boh ti pomôže“.

Tento strach im nedovolí dávať a nemá zmysel nikoho, kto tento strach neprekonal nútiť, aby dával. Strach z nedostatku je známkou duchovnej nezrelosti kresťana a nedospelosti v Kristovi. Kresťania, ktorí majú takíto strach, potrebujú pastoračnú službu, ktorej cieľom je na základe slov Pána Ježiša Krista vybudovať ich vieru a tak ich oslobodiť od tohto strachu. Je dobré viesť takýchto duchovne nezrelých kresťanov k tomu, aby vyskúšali dávať malé finančné čiastky, niekomu núdznemu. Aby bol dosiahnutý efekt vyslobodenia zo strachu z nedostatku, musia takíto kresťania vedieť a mať istotu, že majú dostatok bratov a sestier v cirkvi ochotných im pomôcť v prípade núdze. Ďalej je potrebné, aby dávanie malých hmotných darov bolo pravidelné. Toto dávanie nemôže byť anonymné (napr. zbierka), ale má byť konkrétnou pomocou niekomu inému, aby mohol dávajúci vidieť radosť a zabezpečenie potrieb obdarovaného. Keď každý v cirkvi bude niekoho obdarovávať, tak taká cirkev zaznamená raketový duchovný rast.

Bože slovo hovorí, Malachiáš 3:10 Prineste celý desiatok do zásobárne, aby bol pokrm v mojom dome, a týmto ma vyskúšajte - hovorí Pán zástupov, či vám neotvorím okná neba a nevylejem na vás požehnania viac ako dosť.

Nový ani starý zákon nehovorí o vynútenej povinnosti dávať desiatky. Každý môže dávať aj menej ako desiatok, ale dávanie musí byť s ochotného srdca a časom musí rásť, tak ako rastie vyslobodenie zo strachu z nedostatku a viera v Božiu starostlivosť. Ani desiatok nie je strop dávania. Boh nám hovorí, že strop dávania je VŠETKO čo máš.

Marek 10:21 Ježiš naňho pozrel s láskou a povedal mu: „Jedno ti ešte chýba. Choď, predaj všetko, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma!“

Treba urobiť pokánie z tohto strachu a začať dávať pravidelne z úprimného srdca.

2.     Láska k mamonu.

Láska k mamonu je vyslovene hriech. Mnohí kresťania si myslia, že sú slobodní od mamonu, ale v skutočnosti srdce mnohých kresťanov trpí týmto hriechom. Tento hriech sa prejavuje v kresťanskom živote v mnohorakých podobách. Dokonca kresťania, ktorí dávajú, môžu trpieť týmto hriechom. Láska k mamonu sa prejavuje najmä:

• ·  zastavením duchovného rastu, stratou pomazania, stratou porozumenia hĺbky Božieho slova,
• ·  nepravidelným dávaním, ak dávaním, tak nie vždy z ochotného a radostného srdca,
• ·  neochotou, závisťou, ohováraním, škatuľkovaním ľudí na sympatických, nesympatických, takých a onakých, neodpustením, atď.
• ·  problémom milovať blížneho nezištne a každého rovnako, bez ohľadu na vek, postavenie v spoločnosti, v cirkvi, atď.

V srdci človeka sa vyvinie kvôli láske k mamonu veľmi rýchlo zranenie. Napr. pri dedičských konaniach sa zvyknú aj kresťania pohádať kvôli majetku. Láska k mamonu spôsobuje ukrivdenosť toho, kto sa cíti finančne alebo hmotne ukrátení. Na toto zranenie, ktorého koreňom je láska k peniazom, nadväzuje neschopnosť odpustiť. Neodpustenie spôsobuje vystavanie neprekonateľných múrov v srdci človeka a takýto človek začína trpieť. Toto utrpenie v srdci prináša duchovnú chudobu, ktorá sa nakoniec prenesie aj do hmotnej chudoby. Takíto človek sa neustále cíti smutný a život v cirkvi mu neprináša radosť, lebo je neustále konfrontovaný s ľuďmi, ktorých srdce je od mamonu oslobodené. Mnohí kresťania nakoniec cirkev opustili, kvôli tomu, že tento koreň horkosti, ktorého zdrojom bol majetok a peniaze, nechali vo svojom srdci žiť.

Preto je veľmi potrebné takýmto ľuďom pomáhať, rozprávať sa s nimi, modliť sa s nimi a snažiť sa odhaliť prvotnú príčinu zranenia. Zranený človek však musí chcieť. Kto nenavštívi alebo nepríjme pomoc od lekára musí sa spoliehať na samoliečbu, ktorá však nemusí byť úspešná  a môže trvať aj celý život.

Toto zranenie, ktoré spôsobuje mamon je tak rozšírené a časté, že Pán doporučuje zaujať akýsi postoj nenávisti k mamonu.

Matúš 6:24 Nik nemôže slúžiť dvom pánom; pretože buď jedného bude nenávidieť a druhého milovať, alebo jedného sa bude pridŕžať a druhým bude opovrhovať. Nemôžete slúžiť aj Bohu aj mamone.

Dokonca aj Pán pokladá mamonu za nespravodlivú, lebo vie, že nie každý má rovnako veľa majetku k dispozícii. Napriek tomu však nabáda k vernosti v oblasti mamony, aby mohol vernému služobníkovi požehnať pravé bohatstvo. Vernosť je v tom zrieknutí sa všetkého vo svojom srdci, ktoré sa prejavi štedrosťou a radosťou z dávania. Dávanie je ľahké pre toho, kto opovrhuje majetkom.

Lukáš 16:11 Ak ste teda neboli verní v nespravodlivej mamone, kto vám zverí pravé bohatstvo?

Boh nazýva mamonu aj Pánom. Kto podľahne tomuto Pánovi, tak trpí v otroctve mnohých hriechov a nie je schopný samo vyslobodenia sa spod tohto panstva. Veľmi potrebuje pastoračnú službu na skupinke alebo osobne.

3.     Nedôvera Bohu – nevera.

Nevera voči Božiemu zaopatreniu je hriechom, ktorý bráni k duchovnému rastu a k vypočutiu modlitieb v oblasti financií. Táto nevera spôsobuje, že človek si robí o všetko neprimerane veľké starosti. Neverný človek je skôr pesimista ako optimista. Kresťan, ktorý nedôveruje Bohu, sa nikdy nepustí do žiadneho rizika. Ani sa nedokáže vo viere modliť za veci, na ktoré nemá v peňaženke dostatočný obnos. Takáto nevera tiež spôsobuje zranenie v srdci, lebo tam vzniká závislosť na množstve disponibilných prostriedkov a nie závislosť na Bohu.

Dávanie od takejto nevery oslobodzuje. Boh nepotrebuje naše hmotné majetky a financie. Kresťania však potrebujú byť závislý na Bohu, na jeho požehnaní. Bohu predsa patrí všetko a Jeho bohatstvo je nezmerateľné. On nepotrebuje naše smiešne Eurá, koruny alebo doláre, ktoré sme si my ľudia vymysleli. On nepotrebuje naše domy, pozemky alebo autá. My však potrebujeme vnímať jeho lásku a Jeho zaopatrenie. Ako to všk Boh robí ? Ako zaopatruje chudobného kresťana, Božieho služobníka, ktorý mu dôveruje? Jednoducho. On svojou láskou vzbudí v iných kresťanoch ochotu dávať a tak vlastne cez kresťanov, ktorí sa stali telom Kristovým zaopatruje každého podľa Jeho viery a podľa jeho potrieb.

Je veľmi potrebné uvádzať toto slovo vo viere do života a tak dosiahnuť Božie zaopatrenie:

Filipanom 4:6-7 O nič nebuďte ustarostení. Ale vo všetkom modlitbou, prosbou a so vzdávaním vďaky prednášajte svoje žiadosti Bohu. A Boží pokoj, ktorý prevyšuje každú chápavosť, uchráni vaše srdcia a vaše mysle v Kristovi Ježišovi.

K tomu si ešte vo viere čítaj kolom dokola slovo z evanjelia Matúša 6:25-34.

Keď si očistíš, milý čitateľ, srdce od strachu a hriechov uvedených v troch bodoch tohto biblického vyučovania, tak uvidíš, že nadobudneš pokoj, radosť z dávania a dosiahneš požehnanie. Tvoje srdce bude čisté a uzdravené. Budeš mať srdce, v ktorom Boh nájde zaľúbenie a určite ťa požehná. 

NEBOJ SA, LEN VER!