Akou láskou miloval Ježiš?

Nedávno v noci som sa zobudil a rozmýšľal som nad slovami Pána Ježiša Krista: "Miluj Boha celým svojím srdcom.... a blížneho ako seba samého.", ktoré zazneli ako odpoveď, na otázku, ktoré prikázanie je najdôležitejšie.

Prvé čo ma napadlo, je že tu nejde o dve prikázania, ale jedno prikázanie lásky. Boh nám jednozančne prikazuje: "MILUJ"

V tomto prikázaní je láska prepojená a zároveň prerozdelená medzi tri objekty. Medzi Boha, medzi blížneho a medzi svoje Ja. Mnohí ľudia milujú len seba a až potom Boha a blížneho, pričom podmienkou lásky k Bohu a k blížnemu je, že milujem takého Boha a takého blížneho, ktorí mi vyhovuje, ktorý mi je sympatický resp,. ktorý mi neodporuje ale pochlebuje. Sú aj takí ľudia, ktorí tak sebou pohŕdajú a majú tak nízku sebalásku, že nedokážu milovať ani Boha ani blížneho. 

V súvislosti s tým som rozmýšľal nad tým, ako miloval Pán Ježiš ľudí, pretože to nebolo vždy len o tom, že niekoho uzdravil alebo niekoho nakŕmil. Veď evanjelium obsahuje plno príkladov ako kriticky reagoval na predstaviteľov náboženského judaizmu, ako kriticky a vyčítavo reagoval aj na svojich učeníkov, keď videl, že nemali vieru, že rozmýšľali telesne alebo že medzi sebou súperili.

Taktiež v Skutkoch a v apoštolských listoch vidíme tento kritický postoj, pre ktorý mnoho trpeli nielen od Rimanov a Židov, ale aj od tých, čo na základe ich služby uverili v evanjelium.

Akou láskou miloval Ježiš ľudí? Akou láskou milovali ľudí Jeho učeníci, apoštolovia?

V mnohých dnešných protestantských cirkevných zboroch vládne láska k Bohu a k blížnemu, ktorá nekorešponduje s láskou, akou miloval Ježiš a apoštolovia. Dnešná láska je pod vplyvom falošného ducha humanizmu, tolerancie a veľa krát akceptácie telesného zmýšľania, ba až hriechu. 

Pritom nejde len o teologické názory, ale o náš praktický život.  Mnohí kresťania si lásku vysvetľujú ako kompromis s pravdou. Láska mnoho hriechov prikrýva, znamená, že mnoho hriechov odpúšťa, ale neznamená súhlas alebo kompromis s hriechom.  Pán Ježiš nám ukázal, že láska k Bohu a k blížnemu sa musí vždy zakladať na láske k pravde. Ukázal nám, že pravdu má predovšetkým Božie slovo, a že za túto pravdu sa nemusíme hanbiť, báť sa ju prezentovať a nesmieme s ňou robiť kompromisy, za cenu udržania si náklonnosti ľudí. Pán Ježiš hovoril pravdu a vyslúžil si prenasledovanie náboženskej obce, mnohí učeníci ho opustili a musel sa aj skrývať a chodiť inkognito. Myslím, že ľudia radi prijali uzdravenie, radi sa dobre najedli, ale aj vtedy tak, ako teraz, nie veľmi radi prijímali pravdu Božieho slova. 

Vnímam lásku k Bohu a k blížnemu ako prejav pravdy. A je to boj. Pretože je fakt, že niekedy je lepšie radšej byť ticho, či už v širšej rodine, v zbore alebo v práci, pretože vopred vidím, že mnohí pravdu nechcú počuť, a mnohí nie sú ani pripravený počuť pravdu Božieho slova. Niekedy je ťažko zvážiť pokiaľ siaha moja zodpovednosť k blížnemu. Niekedy je to s láskou založenou na pravde o to ťažšie, keď blížny vidí, že ja sám mám nedostatky a mám aj zlyhania, ktoré sa zdajú ako kompromis s pravdou.

Myslím, že láska musí stáť na pravde. Pravda Božia je základ lásky. Tak ako láska nikdy nepominie, tak aj Božie slovo. Nemožno preto žiť lásku bez pravdy, pretože to je pokrytectvo, tzn. ľudské humánne náboženstvo.