Boh nechce povrchné náboženstvo svojho ľudu.

2 Kronická 30 kapitola (Roháčkov preklad)

Na základe tejto kapitoly vám chcem priblížiť oslavu veľkonočných sviatkov v Jeruzaleme za čias júdskeho kráľa Ezechiela (Chizkiju, v roku 715 p. n. l. v Judsku nastúpil na trón) a porovnať ich s dnešnými náboženskými sviatkami kresťanov.

2Krn 30:13 Zišlo sa do Jeruzalema mnoho ľudu, aby slávili sviatok nekvasených chlebov druhého mesiaca, zhromaždenie veľmi veľké.

V Jeruzaleme sa zišlo veľa ľudí s túžbou v srdci navrátiť sa celým srdcom K Bohu. Ako sa dočítate z kapitoly 29 a 30. Ich túžba po Bohu bola nesmierne veľká, ich srdce priam prahlo navrátiť sa k Bohu.

2Krn 30:14 Vtedy vstali a odstránili oltáre, ktoré boli v Jeruzaleme, a odstránili aj všetky oltáre na kadenie a pohádzali do potoka Kidrona.

Ľudia odhodili staré náboženstvo. Nechceli sa viac klaňať modlám, nechceli viac robiť staré náboženské rituály, ktoré ich odvádzali od pravého poznania Boha od zjavenia Božej slávy.

2Krn 30:15 Potom zabili veľkonočného baránka štrnásteho dňa druhého mesiaca. A kňazi a Levitovia zahanbiac sa posvätili sa a doviedli zápalné obeti do domu Boha.

Dnes už nemusíme zabíjať veľkonočného Baránka, dnes už nie je potrebný oltár a oltárna obeť, lebo Pán Ježiš Kristus je trvalá obeta, ktorú vierou prijímame. Dnes už nie je potrebné zvlášť uctievať veľkonočné sviatky a robiť pri nich náboženské rituály. Čítaj list Židom 10:11-18

To, čo je dnes potrebné robiť je hanbiť sa za staré náboženstvo. Dnes je potrebné robiť pokánie z modloslužby, ktorou sú staré a nepotrebné rituály a skutky, nech sú už akokoľvek pekné a dobré. Dnes je potrebné vierou skrze Ježiša Krista prijímať odpustenie a vstupovať do prítomnosti všemohúceho Boha.

2Krn 30:16 A stáli na svojom stanovišti podľa svojho poriadku, podľa zákona Mojžiša, muža Božieho; kňazi kropili krv berúc ju z ruky Levitov.

Následne je potrebné slúžiť Bohu, ale nie na spôsob starého zákona, kde službu zjavil Boh skrze Mojžiša. Dnes treba slúžiť Bohu pod vedením Ducha Svätého a vo viere v Ježiša Krista. Pán Ježiš neprikázal žiadny pôst, žiadnu formu bohoslužby a ani žiadny sviatok nevymyslel, ktorým by sme sa mohli čo i len priblížiť k Bohu. Pán Ježiš požaduje iba lásku a vieru z nášho úprimného srdca, ktoré prijíma pravdu a nie ľudské učenie, príkazy a zákazy = falošné náboženstvo, ktoré slúži len na ukájanie tela.

2Krn 30:17-20 Lebo mnoho bolo v zhromaždení takých, ktorí sa neboli posvätili, preto boli Levitovia nad zabíjaním veľkonočných baránkov za každého, kto nebol čistý, aby ich posvätili Bohu. Lebo veľká časť ľudí, /množstvo z Efraima, Manassesa, Izachára a zo Zabulona/, sa rituálne neočistila, ale jedli baránka inak, ako je napísané. Ale Ezechiáš sa modlil za nich touto modlitbou: Dobrotivý Bože nech zakryje hriech a tak odpustí každému, kto sa úprimne rozhodol vo svojom srdci hľadať Boha svojich otcov, hoc by aj nebol očistený podľa očisťovania, predpísaného svätyňou. A Boh vyslyšal Ezechiáša a uzdravil ľud.

Ó aké nádherné je to, že Boh odpustí aj nedodržanie náboženstva, ak ho úprimne hľadáme, aj keď nie sme ešte vierou dokonale očistení krvou Baránka Ježiša Krista.

Tu vidíme, že Bohu nezáleží na vonkajšej forme rituálneho náboženstva, ale na srdci. V koľkých cirkvách je rituálne náboženstvo, vonkajšia forma prezentovaná oblečením, poradím a okázalosťou bohoslužby, modloslužobným náčiním a rituálmi, ako je napr. svätená voda, kadidlo, oltár, oltárna obeť, kalich.

V koľkých cirkvách sa dnes kresťania pohoršujú, ak niekto nedodrží nejaký rituál, napr. pôst, oblečenie, spôsob modlitby a uctievania, namiesto toho, aby sa modlili  k Bohu za nich, teda za tých, čo niečo nepokladajú za potrebné dodržiavať.

Je úplne jedno /napr. pri pamiatke na Pánovu večeru/, či piješ víno z kalicha, alebo z pohára, či ješ biely kvasený chlieb alebo pečivo alebo nekvasený. Či ješ baranie mäso alebo čabajskú klobásu. Myslím, že súčasťou Pánovej večere môže byť aj normálny kvasený chlebík a k tomu napr. klobáska. Bohu nezáleží na vonkajšej forme žiadneho rituálu. Bohu nezáleží na tom, či sa konajú bohoslužby v sobotu alebo v nedeľu, Bohu nezáleží na tom či v nedeľu alebo v sobotu pracuješ alebo odpočívaš, či sa napr, v piatok pôstiš alebo či dodržuješ nejaké predpsiy o jedle. Bohu záleží na postoji tvojho srdca, či je úprimné, či ho hľadáš horlivo a usilovne v každom čase po celý rok. Záleží ti viac na Bohu a Jeho láske, alebo viac na požiadavkách zákona a ľudských teologických učeniach, tradíciách a zvykov, ktoré Duch Svätý nepožaduje plniť?

2Krn 30:21-27 A tak slávili synovia Izraela, ktorí prišli do Jeruzaleme na slávnosť nekvasených chlebov, sedem dní s veľkou radosťou, a chválili Boha deň po dni, Levitovia a kňazi, zvučnými nástrojmi oslavujúc Boha. A Ezechiáš hovoril k srdcu všetkým Levitom, ktorí vyučovali dobrej a užitočnej známosti Boha. A tak jedli obete výročnej slávnosti sedem dní obetujúc obete pokojné a oslavujúc Boha svojich otcov. A celé zhromaždenie sa uznieslo na tom, že budú sláviť ešte druhých sedem dní. A tak aj slávili sedem dní s radosťou. Lebo Ezechiáš, judský kráľ, daroval obeťou pozdvihnutia zhromaždeniu tisíc juncov a sedem tisíc kusov drobného dobytka; i kniežatá darovali takým činom zhromaždeniu tisíc juncov a drobného dobytka desať tisíc. A posvätilo sa množstvo kňazov. A radovalo sa celé zhromaždenie Júdu i kňazi i Levitovia i celé zhromaždenie tých, ktorí prišli z Izraela, i hostia, ktorí prišli zo zeme Izraela, ako aj tí, ktorí bývali v Judsku. A bola veľká radosť v Jeruzaleme, lebo odo dní Šalamúna, syna Dávida, izraelského kráľa, nebolo ničoho takého v Jeruzaleme. Potom vstali kňazi a Levitovia a dali ľudu požehnanie, a ich hlas bol vyslyšaný, a ich modlitba prišla do príbytku jeho svätosti, do neba.

Takže vidíme z vyššie uvedeného biblického textu, že naše veľkonočné sviatky nesiahajú ani po päty veľkonočným sviatkom starého zákona. Naše sviatky trvajú tri dni a ich trvali sedem dní a ešte sedem dní pridali. Naše sviatky sú v mnohých cirkvách smutné, neosobné, pripomínajúce pohreb. Ich sviatky boli plné radosti, zvučnej oslavy Boha, biblického vyučovania známosti Božej a trvali 14 dní. Našimi sviatkami dáme Bohu pár hodín zo svojho času a potom pozeráme televíziu, užívame si výlet alebo športujeme. Kde dnes kresťania zvučne oslavujú Boha aspoň jeden deň. Kde sa dnes kresťania počas veľkonočných sviatkov učia biblickej známosti Boha aspoň jeden deň. Kto na veľkonočné sviatky priniesol jedlo pre tých chudobnejších kresťanov v cirkvi a nezožral všetko sebecky doma sám?

Z uvedeného vidíme, že naše sviatky sú len povrchnou náboženskou ohavnosťou bez úprimného hľadania Božej prítomnosti. Mnohí možno len cez tieto sviatky prídu na bohoslužbu ale následne celý rok na Boha kašlú. Mnohí nehľadajú biblickú známosť Boha, nechce sa im Boha vôbec zvučne oslavovať a keď, tak 10 alebo 30 minút. Bez prítomnosti Ducha Svätého je zhromaždenie kresťanov v cirkvi len vlastný krátky program bohoslužby, pripomínajúci pohreb unavených, smutných a starých ľudí čakajúcich na smrť bez istoty spasenia.

Uvedomujete si už teda svoju pokryteckú nábožnosť? Uvedomujete si, že nemáte vedenie Duchom Svätým a robíte si veci z vlastnej sily a žiadosti, tak ako vám vyhovuje milí kresťania? Uvedomujete si zbytočnosť náboženských veľkonočných rituálov bez úprimného vzťahu k Bohu? Čítaj Evanjelium Matúša 22:37

Nechváľme sa preto povrchnou zbožnosťou, okázalou bohoslužbou, peknými piesňami a detským programom, ale poďme do úprimného vzťahu s nebeským Otcom skrze vieru v Jeho Syna,. Poďme ho úpenlivo prosiť o odpustenie z vlažnosti a prosiť Ho o silu  Ducha Svätého, o zmocnenie k službe, lebo dnes sme všetci leviti a kňazi živého Boha. Čítaj 1list Petra 2:9-10