BOŽIA SLÁVA

Božia vôľa pre Šalamúnov život bola stavba chrámu, v ktorom by mohli ľudia slúžiť Bohu. Boh sám určil, aby jeho meno prebývalo navždy v Jeruzaleme. Stavba chrámu pod Šalamúnovým vedením, bola v súlade s vôľou všemohúceho Boha a tak sa stalo, že stavba chrámu bola úspešne dokončená. Po dokončení stavby kňazi do chrámu vniesli truhlu zmluvy, v ktorej nebolo nič iné, len kamenné dosky, na ktoré Boh vyryl svoje slovo a dal ich Mojžišovi. V chráme prebiehali oslavy všemohúceho nebeského Otca a zrazu sa stalo, že chrám bol naplnený oblakom slávy Božej, takže kňazi nevládali obstáť a slúžiť Bohu. Šalamún sa modlil počas tohto zjavenia sa Božej slávy a po skončení modlitby zrazu zostúpil oheň a strávil obeť a sláva Božia znovu naplnila celý chrám a kňazi pre túto slávu ani nemohli vojsť do chrámu. Všetci ľudia, ktorí to videli, padli na svoje kolená a tvárou padli na zem k dlažbe a oslavovali všemohúceho Boha, pretože je dobrý a Jeho milosť trvá na veky. (2 Kronická 5:7-14, 7:1-3)

Predtým, ako zostúpila Božia sláva vidíme v Písme, že boli naplnené určité podmienky:

1.       Posvätenie – služobníci boli posvätení, oddelení pre službu,

2.       Jednota – trúbili, hrali na cimbaly a iné nástroje a spievali v jednote ako jeden muž,

3.       Pravda – obsah tejto oslavy bol orientovaný na Boha: oslavovali jeho dobrotu a milosť, ktorá trvá na veky. Pravdu prezentuje Božie slovo vnesené do chrámu v Arche zmluvy.

V dobe dnešnej cirkvi sa z vyššie uvedeného zmenila iba jedna vec. A tou vecou je chrám. Novozmluvná cirkev Pána Ježiša Krista je chrámom všemohúceho Boha, ktorý sa sprítomňuje v osobe Svätého Ducha. Kamenná stavba chrámu sa zmenila na stavbu, chrám srdca. Podmienky na zjavenie Božej slávy sa však nezmenili. Podmienky ako svätosť, duchovná jednota a orientácia na oslavu Boha, sú nevyhnutné k tomu, aby Duch Svätý zjavil slávu všemohúceho Otca a to tým, že oslávi Syna Pána Ježiša Krista. Tieto podmienky stanovil sám Pán Ježiš. On povedal čiňte pokánie, on povedal, že svoju slávu nikomu nedá, on hovoril o pravde, ako o podmienke jednoty. Keď sa zhromaždilo 120 služobníkov a modlili sa v jednote niekoľko dní, zostúpil na nich Svätý Duch a tak sa splnilo, čo Boh zasľúbil ústami proroka Joela.

Zjavenie slávy Božej nie je len niekoľko duševných prejavov jednotlivcov na zhromaždení. Sláva Božia je duchovné zjavenie zjavné a viditeľné všetkým ľuďom. Nie je to niečo, čo vidí iba pastor, evanjelista alebo iný služobník individuálne. Sláva Božia vypôsobí reakciu, ktorou je bázeň a pokora vedúca k pokániu. Táto reakcia je opäť vypôsobená u takmer všetkých zúčastnených.

To čo dnes kresťania prezentujú ako zjavenie Božej slávy je na míle ďaleko od toho čo prezentuje zjavenie Božej slávy popísanej v Biblii. Aké sú rozdiely?

Posvätenie.

Sú dnes služobníci v Božom chráme skutočne posvätení? Dnes je posvätenie človeka skrze vieru v Pána Ježiša Krista. Vierou a pokáním si oblečie kresťan svätosť Pánovu. Svätosť je Boží dar, nedá sa získať za peniaze, alebo zaslúžiť skutkami a ľudskými schopnosťami. V praxi však vidíme, že so svätosťou sa obchoduje. Svätosť sa prezentuje viac záslužnými skutkami ako prijatím skrze vieru a pokánie.

Jednota v pravde.

Dnes v praxi vidíme v cirkvi nejednotu, pretože nie každý miluje pravdu. V praxi vidíme nedostatok záujmu o pravdu Božieho slova a nedostatok záujmu konfrontovať sám seba a svoje postoje s pravdou Písma – Božieho slova. Chrám (srdce) nemôže reprezentovať Božiu prítomnosť bez Písma. Mnohí služobníci nemajú záujem o hlbšie poznanie pravdy, hlbšiu osobnú svätosť a napriek tomu slúžia v cirkvi. Medzi týmito služobníkmi vzniká nejednota a dokonca sa niektorí služobníci rozhodli opustiť cirkev, kvôli nejednote. Po opustení buď zostali singl kresťanmi alebo si založili vlastnú službu, ktorá nie vždy má charakter miestnej cirkvi. Mnoho krát ani nejde o cirkev, ale iba o skupinku ľudí schádzajúcich sa mimo miestnu cirkev.

Pravda – orientácia na Boha

Mnoho textov dnešných chválospevov neoslavuje len Boha, jeho dobrotu a milosť, ale oslavuje aj človeka. Chválospevy oslavujú viac spasenie ako spasiteľa, viac lásku ako zdroj lásky a pravdy. Nie je možné hovoriť o láske a nestáť v pravde. Láska zostane na veky a nikdy nepominie, rovnako ako pravda = Božie slovo. Láska a pravda musia byť pevne prepojené a vyjadrené vo vzťahu k Bohu. Pravda bez lásky je náboženstvo lakomstva a sebectva. Láska bez pravdy je náboženstvo, ktoré nedáva slobodu od hriechu, lebo iba pravda vyslobodzuje. Božie slovo je pravda a láska, ktoré je dané ľuďom, ako merítko pre vzťah s Bohom a ľuďmi.

Mnohí kresťania dnes usporadúvajú festivaly, koncerty alebo konferencie, na ktorých sa snažia o zjavenie Božej slávy. Dajú do toho všetko. Snažia sa o vytvorenie duchovnej atmosféry duševným spôsobom, ktorému chýbajú Božie požiadavky, ktoré predchádzajú zjaveniu Božej slávy. Do Šalamúnovho chrámu vniesli PRAVDU vyrytú na kamenných doskách. Do chrámu dnes musíme vniesť pravdu vyrytú v našich srdciach, ak chceme vidieť slávu Božiu.

Uvediem príklad:

Na Campfeste 2014 alebo 2015 sa katolíkom nepovedalo, že treba urobiť pokánie z falošného učenia katechizmu a dokonca sa falošným učiteľom dovoľuje prezentovať Boha. Pravda sa nestala prioritou. Prioritou je iba láska.

Oslava Boha piesňami a chválami sa dnes niekedy predáva ako tovar. Na konferenciách sú prednášky o Bohu ako produkt, ako tovar. Každý má iný produkt a vzniká nejednota. Obchod s produktami gospel hudby a s vyučovaním o Bohu nevedie k skutočnej a trvalej svätosti a k pokániu, pretože Boh svoju slávu nezjaví na podujatiach, kde sa robí obchod s Božím slovom. Zadarmo ste dostali zadarmo dajte, hovorí pravda Božieho slova. Opäť a zas chýba v chráme PRAVDA.

Ľudia na dnešných kresťanských podujatiach bez PRAVDY zažívajú duševné pocity, ktoré pripisujú Bohu, ale pri tom sú len šikovným produktom (prezentácie talentu) ľudí na pódiu, ktorí sú súčasťou biznisu bez posvätenia a pokánia na základe pravdy. Ľudia sa na týchto akciách správajú neúctivo k Bohu, pretože duševné prejavy ich nevedú k bázni vyjadrenej pádom na kolená a tvárou k zemi. Mnohí padajú pod vplyvom duševných prejavov horeznačky a nie pod vplyvom úprimného pokánia. Ovocím týchto dnešných osláv Boha nie je hlbšie poznanie pravdy vedúce k svätosti a k pokániu z falošného náboženstva. Mnohí kresťania po skvelom gospelovom koncerte, žijú tak, ako pred gospelovým koncertom. Vo vzťahu neodpustenia k ľuďom a v povrchnom vzťahu k Bohu sa nič nezmenilo. Mnohí dokonca naďalej zotrvávajú vo falošnom učení katolicizmu, napriek tomu, že zažili skvelú “duchovnú“ akciu.

Čo však bráni tým, ktorí chcú slúžiť Bohu, aby sa posvätili, aby sa zjednotili, aby sa k nim Boh priznal a naplnil miesto oslavy Boha svojou slávou? Slávou, ktorá mení ľudí, ktorá vypôsobí hlboké pokánie a bázeň? Kto dnes, keď hovorí – tak hovorí v súlade s Božím slovom; kto dnes slúži v moci v súlade, ktorú dáva Boh, aby bol Boh vo všetkom oslavovaný skrze Ježiša Krista, ktorý má slávu i silu na veky vekov. 1Pt 4:11

Bráni im nedostatok lásky k pravde. Pravdu si mnohí prispôsobujú tak, aby ňou zakryli osobné ambície. Mnohí vyučujú nie v súlade s Božím slovom a mnohí neslúžia v moci, ktorú udeľuje Boh, pretože Boha sa nedá oklamať žiadnym produktom človeka. Škoda len, že ľudia sa oklamať dajú, lebo nepoznajú Božie slovo.

A Ježiš odpovedal a riekol im: Či neblúdite preto, že nepoznáte Písmo ani moc Božiu? Marek 12:24