Cirkev prestaň sa spoliehať na svoju peňaženku!

Biblická kniha Nehemiáš je veľmi inšpirujúca pre súčasnú cirkev. Vidím mnohé paralely medzi stavom cirkvi za čias Nehemiáša a stavom cirkvi v dnešnom svete, najmä v Európe a v Amerike. Jeruzalem za čias Nehemiáša symbolizuje cirkev dnešných dní. Stačí si túto biblickú knihu Nehemiáš prečítať a rozmýšľať s otvoreným a úprimným srdcom.

Moje srdce vidí v cirkvi 21. storočia ľudí, ktorí plačú a sužujú sa ako Nehemiáš pre stav v akom je cirkev. Tento stav by som popísal ako zajatie Bohom tohto sveta, ktorým sú peniaze a túžba po osobnej prosperite. V kresťanských cirkvách a spoločenstvách mnohým ľuďom vládnu peniaze. Vytratila sa dôvera v Boha – starostlivého nebeského Otca a nahradila ho istota, ktorú dáva objem peňaženky.

Peňaženka symbolizuje úspešné podnikanie, sociálne istoty, kariérizmus, sebaistotu, pýchu, lakomstvo, neprajnosť, falošnú skromnosť, obavu z nedostatku, obavu z prebytku, obavu z budúcnosti, obavu o vlastný alebo cirkevný majetok a pod. Symbolizuje nedôveru v Boha neschopnosť prenechať Bohu svoju starosť, neschopnosť trpezlivo veriť a na modlitbe očakávať.

Peňaženka sa stala hlavným zdrojom rozhodovania bez Boha pre mnohých kresťanov. Stav dnešnej cirkvi charakterizuje vláda peňaženky šikovne schovaná za prejavmi zbožnosti a viery. Zbožnosti, ktorá spočíva prevažne v slovách ale nie aj v odvážnych skutkoch viery, lebo takáto zbožnosť nestojí na zjavení a následne na dôvere v Boha. Prečo asi dnes nerastie cirkev napr. na západnom Slovensku? Pretože v cirkvi nevládne dôvera v Boha ale iba dôvera v peňaženku. Peňaženka limituje rast cirkvi lebo neustále kalkuluje s prostriedkami, ktoré sú reálne na účtoch cirkví alebo jednotlivých kresťanov. Pokiaľ bude kresťanskú vieru limitovať peňaženka, nikdy nepríde k duchovnému rastu cirkvi. Peňaženka bráni zjaveniu Božej moci a kde niet zjavenia hynie ľud.

Pozrime sa na Nehemiáša, ktorý smútil nad stavom Božieho ľudu, ktorý sa nebál veriť v peňaženku nebeského Otca a v tejto viere sa nebál konať. Nehemiáš nebol limitovaný stavom svojej peňaženky. Nebál sa mať plány a vízie, ktoré boli väčšie ako viditeľná realita ľudských zdrojov. Nehemiáš sa vrátil do mesta, ktoré ležalo v troskách, do krajiny, ktorú roky nikto neobrábal, ktorej ekonomika neexistovala.

Nehemiáš vo svojom srdci dôveroval Bohu a konal a jednal na základe tejto dôvery. Aj dnešná kresťanská cirkev (či letničná alebo tradičná) na Slovensku a v Európe sa potrebuje navrátiť k tejto dôvere. Dôvere v Boha a v Jeho zaopatrenie, ktoré sám Ježiš Kristus zvestuje v evanjeliách.

Cirkev sa potrebuje pridať k Nehemiášom, ktorí sa nachádzajú v cirkvách niekde dolu v širokej členskej základni a začať dôverovať Bohu nielen náboženskými skutkami, ale aj skutkami dávania samého seba a svojho majetku ako prejav dôvery v Božie zaopatrenie.

Ak sa cirkev (členovia cirkvi vrátane biskupov, pastorov a diakonov) zriekne svojich sebeckých záujmov a podriadi svoje úsilie dôvere v Božie zaopatrenie skutkami dávania, skutkami žehnania nielen slovom ale aj hmotným darom, tak sa dostaví rast cirkvi, lebo Boh sa prizná k cirkvi, ktorá bude milosrdná, ktorá vykorení lakomstvo a závisť, ktorá sa zriekne svojej pozemskej peňaženky a začne viac dôverovať v peňaženku všemohúceho Boha, tak ako všetok ľud za čias Nehemiáša. Pamätajme na Božie slovo: "Nik nemôže slúžiť dvom pánom; pretože buď jedného bude nenávidieť a druhého milovať, alebo jedného sa bude pridŕžať a druhým bude opovrhovať. Nemôžete slúžiť aj Bohu aj mamone." Matúš 6:24

Pridaj sa aj ty k Nehemiášovi a začni sa orientovať nie na seba a na svoje žiadosti ale na cirkev, ktorú tvoríš Ty a Tvoji bratia a sestry.

Nehemiáš 10:28-39  Ostatný ľud, kňazi, leviti, vrátnici, speváci, chrámoví nevoľníci, všetci, ktorí sa vrátili od národov krajín k Božiemu zákonu, ich manželky, ich synovia a dcéry, všetci, ktorí vedeli pochopiť, pripájali sa k svojim slávnym súkmeňovcom. Zaklínali sa a prisahali: že sa budú riadiť Božím zákonom, ktorý bol daný prostredníctvom Božieho služobníka Mojžiša; že budú zachovávať a plniť všetky prikázania Pána, nášho Boha, i jeho ustanovenia a jeho predpisy; a preto že nebudeme dávať svoje dcéry národom krajiny ani brať ich dcéry svojim synom; od národov krajiny, ktoré prinesú v sobotný deň na trh tovar a akékoľvek potraviny, ani v sobotu, ani v iný sviatočný deň nevezmeme nič; v siedmom roku sa zriekneme poľnej úrody a akéhokoľvek vymáhania dlhov; ukladáme si za povinnosť dávať ročne tretinu šekla na potreby domu svojho Boha, na predkladné chleby, na ustavičnú obetu, na ustavičný celopal, na soboty, na novmesiace, na slávnosti, na posvätné veci, na obety za hriech na uzmierenie pre Izrael a na všelijaké potrebnosti domu nášho Boha. A my kňazi, leviti a ľud, sme hodili aj lós o dodávke dreva; že ho budeme donášať pre dom nášho Boha po čeľadiach našich otcov v určenom čase z roka na rok, aby bolo na pálenie na oltári Pána, nášho Boha, ako je predpísané v zákone. Budeme tiež odovzdávať prvotiny svojich polí a prvotiny všetkých plodov z hocakého stromu z roka na rok do Pánovho domu; zaväzujeme sa ďalej odovzdávať pre dom nášho Boha svojich prvorodencov i prvotiny svojho statku, ako je predpísané v zákone, i prvotiny svojho dobytka a svojho stáda kňazom konajúcim službu v dome nášho Boha. Ďalej najlepšiu časť svojich múčnych výrobkov a svojich obetí pozdvihnutia, plodov všetkých stromov, muštu a oleja budeme tiež odovzdávať kňazom do miestností domu svojho Boha, priam tak desatinu svojich polí levitom. A leviti budú tie desatiny vyberať vo všetkých mestách, kde budeme obrábať zem. Nech je s levitmi kňaz, Áronovec, keď sa vyberajú levitské desatiny, a leviti nech odnášajú desatinu desatiny do príbytku nášho Boha do miestnosti pokladnice. Do týchto miestností totiž prinášali Izraeliti a leviti obetné dary obilia, muštu a oleja. Tam bývali aj posvätné nádoby, kňazi konajúci službu, vrátnici a speváci. - Nebudeme teda nedbanliví o dom svojho Boha.