Dal si sa už na pokánie?

Chronológia je jeden z dôležitých prostriedkov, ktorý pomáha pri akomkoľvek štúdiu dejín, pretože isté udalosti sa odohrali v konkrétnom čase a na konkrétnom mieste. Biblia nám podáva život ľudstva v jeho dejinnom vývoji a v kontexte Božieho plánu spásy, ktoré sa uskutočňujú v prostredí pozemských podmienok ľudskej existencie. Z Božieho plánu spásy je zrejmé, že chronológia nie je veľmi podstatná. Avšak pre nás ľudí má veľký význam, pretože orientácia v čase je potrebná a nutná. Aj medzi biblistami nachádzame rôznorodé názory ohľadne biblickej chronológie, pričom jedni zastávajú názor, že sa nedá presne vypočítať, a preto sa o to radšej vôbec nepokúšajú, iní tento výpočet skúšajú urobiť.

Keďže cirkev Sväté Písmo cirkev považuje za jedinú autoritu musíme vychádzať predovšetkým zo záznamu Písma, v ktorom nám Boh zjavuje pravdu a časy, v ktorých žijeme.

Je zároveň vhodné poukázať na najnovšie objavy v nezávislej vede, ktoré sú ťažko racionálne prijateľné, aby sme ich dali do súladu s biblickými udalosťami, pretože v niektorých okamihoch boli nasmerované proti Biblii. Nie div, keď išlo o obdobie prílišnej sekularizácie vedy – vzďaľovanie sa vedcov od života v Cirkvi, čo napokon následne priviedlo spoločnosť až k ateizmu a materializmu.

Katolícky autor Michal Peter poukazuje, že od Adama po Krista uplynulo 4114 rokov. Hebrejská tradícia udáva, že od stvorenia sveta do príchodu Mesiáša má uplynúť 5656 rokov. Pravoslávna cirkev oddávna verí a učí, že od stvorenia sveta do narodenia Krista prešlo 5 508 rokov. Uvedený letopočet je vypočítaný z prekladu Starého Zákona do gréčtiny, tzv. Septuaginty, ktorý sa uskutočnil v 3. stor. pred narodením Krista. Egyptské pamiatky svedčia o civilizácii, ktorej počiatok siaha do obdobia nie viac ako 5000 rokov pred Kristom. Len približne od r. 5000 pred naším letopočtom je možné sledovať pri rieke Níl zrod našej civilizácie. Niektorí pridávajú ešte niekoľko tisícročí, ako napr. Maserom hovorí o 8000 až 10000 rokoch pred narodením Krista, kedy treba počítať vznik ľudstva. Asýrske vykopávky sa tiež stotožňujú s vyššie spomenutými výpočtami. Je zaujímavé, že aj súčasní neodarwinisti tvrdia, že Zem nie je staršia viac ako 10 000 rokov. Pričom títo novodobí stúpenci Charlesa Darwina sa veľmi kriticky vyjadrujú k niektorým „vedeckým“ objavom a názorom svojho učiteľa a zakladateľa evolučnej teórie a nanovo ich prehodnocujú. Najviac kritizované sú tzv. prechodné medzičlánky vo vývoji opice na človeka, pričom išlo o falzifikáty vytvorené z nájdených kostí opice a človeka, ktorý mal vytvoriť ilúziu – „obraz našich predkov“. V 60. rokoch 20. storočia sa v USA objavil nový vedecký názor – teória stvorenia sveta, tzv. kreacionizmus (odvodené od latinského slova creatio – stvorenie), ktorý odmietal evolučnú teóriu a zdôrazňoval nadprirodzený akt stvorenia sveta. Ak je kreatívno-potopná (súvisia s biblickou potopou sveta) teória správna, Zem je iba o niečo staršia ako ľudstvo. V najnovšom biblickom slovníku neprekračujú autori vyššie spomenuté hranice letopočtu, pričom antropológia jasne definuje archeologické obdobia a to:

• paleolit – staršia doba kamenná je datovaná 10 000 rokov pred n. l.,
• mezolit – stredná dobá kamenná 10000 – 7500 pred n. l.,
• predkeramický neolit – mladšia doba kamenná 7500 – 5000,
• keramický neolit 5 000 – 4 000 pred n. l.,
• doba ghassúlská, tzv. chalkonit je dobou medenou a ide o obdobie 4000 – 3150 pred n. l.

Podobné názory nachádzame aj u ďalších autorov, pričom geológia hovorí o štyroch érach zeme a to: archaická, paleologická, mezozoická a kenozoická. Až v štvrtej ére sa objavuje na Zemi človek. Ak k biblickým 4 000 – 5 000 rokom (od stvorenia sveta do narodenia Mesiáša) pripočítame 2000 rokov, (od narodenia Mesiáša do súčasnosti), pretože v 6. storočí po Kr. vytvoril nový kresťanský letopočet (začínajúci od narodenia Krista) mních Dionýz Malý, avšak s nepresnosťou podľa všetkého 4 roky dostaneme približný letopočet od stvorenia sveta. To znamená vek života na zemi v rozpätí 6 000 až 7 000 rokov od stvorenia sveta. Preto, berúc do úvahy všetky seriózne vedecké výsledky, sa nemusíme obávať prijať letopočet 6 000 až 7 000 rokov od stvorenia sveta, pretože ide o reálny letopočet.

Keď hovoríme o Sumeroch (potomkoch Adama a Evy) ako o prvom historicky známom národe na našej Zemeguli v epose o Gilgamešovi (kráľ Uruku), datuje starobylosť pradávneho literárneho diela (jedného z najstarších archeologických nálezov) do polovice 7. storočia pred naším letopočtom. Problematiku letopočtov, kde lietajú desiatky a stovky miliónov rokov mnohí súčasný geológovia spochybňujú a poukazujú na skutočnosť, že všetky letopočty ohľadne určovania času geologických období, ktoré sú potrebné pre určenie času existencie prvého človeka na zemi, sú roky od 5000 do 7000 rokov. Vedci pravdepodobne prebrali obrovské množstvá rokov pre určenie, kedy vlastne žil prvý človek na Zemi, zo starobylých báji a mýtov. Práve v týchto mýtoch je udávané, že ľudia sa bežne vtedy dožívali sto či dvesto rokov. Nie div, že dopotopné ľudstvo sa dožívalo vyššieho veku, pričom najvyššieho veku sa dožil Matuzalem, ktorý podľa svedectva Biblie žil 969 rokov. Treba si uvedomiť, že ľudstvo pred potopou žilo v inom životnom prostredí. Napr. podľa Biblie do potopy nikdy nepršalo a zem bola zavlažovaná zrážaním vzdušnej vlhkosti. Z uvedeného vyplýva, že neexistovali prírodné katastrofy v dôsledku zlého počasia. Ďalej Biblia uvádza, že ročné obdobia začali až po potope, takže pred potopou neexistovali na Zemi miesta, na ktorých sa nedalo žiť. Neexistovali púšťe, vysoké pohoria alebo krajiny pokryté ľadom. Neexistovali nehostinné miesta. Pred potopou vďaka priaznivým životným podmienkam neexistovali epidémie a vírusy, ktoré poznáme dnes. Je možné, že zloženie vzduchu pred potopou obsahovalo omnoho viac kyslíka ako dnes. Vďaka týmto priaznivým životným podmienkam a omnoho väčším obývateľným miestom pre život, ako je tomu dnes, sa ľudia dožívalo dlhovekosti, mali množstvo detí a Zem bola schopná uživiť ďaleko väčšie množstvo ľudí. Je možné že pred potopou žilo na zemi omnoho viac (možno o viac miliárd) ľudí ako je tomu dnes. Je možné, že ľudstvo malo pred potopou vyspelejšie technológie (samozrejme iného charakteru, lebo mali iné potreby), ako máme k dispozícii dnes. Vďaka úplne iným a priaznivým podmienkam na život, ktoré sa približovali k podmienkam v raji rastliny a zvieratá omnoho rýchlejšie rástli. Rastliny poskytovali omnoho viac potravy ako dnes. Vďaka tomu žilo na Zemi nespočetné množstvo zvierat a zvierat, ktoré rýchlo narástli do obrovských rozmerov, ako o tom svedčia nájdené kostry. Dokonca existovali ľudia vysoký viac ako 10 metrov. Ľudia pred potopou mali možno omnoho vyššiu kapacitu využiteľnej časti mozgu. 

Kvôli hriechu neposlušnosti a smilstva došlo k takému narušeniu ľudstva, že Boh sa rozhodol  ukončiť život ľudstva v roku 1656 až 1657 po stvorení života na zemi. Na celom svete iba Noe bol poslušný Bohu a preto bol zachránený on a jeho rodina. Od roku 1556 do 1656 po stvorení života, čiže sto rokov, staval Noe korába na súši ďaleko od mora. Sto rokov hlásal, že príde potopa. Nikto mu však neuveril. Potopa trvala 40 dní. Vody však vládli nad zemou 150  dní. Ako rýchlo bol vykonaný súd nad hriešnym ľudstvom. Dnes máme dobu milosti už viac ako 2000 rokov od narodenia Ježiša Krista nášho spasiteľa. A ľudia si aj dnes myslia, že súdne dni neprídu. Vôbec sa dnešné ľudstvo nelíši od ľudstva pred potopou, čo sa týka hriechu humanizmu, ktorým je nevera v Boha a neposlušnosť voči Bohu.

1Pt 3:20 Oni kedysi veriť nechceli, keď Božia trpezlivosť za Noemových dní vyčkávala, kým sa staval koráb, v ktorom sa zachránili z vody len niekoľkí, spolu osem ľudí.

Všetko sa zmenilo počas trvania potopy. Zem sa zmenila na nepoznanie, Roztrhala sa na kontinenty a ostrovy. Niekde sa prehľbila a niekde nesmierne vyvýšila. Niekde sa prudko ochladilo a v ľade zakonzervovalo zvieratá. Zmenila sa atmosféra a možno aj sklon celej zemskej osi. Vznikli zásoby fosílnych palív a úplne iné životné podmienky, také ako ich poznáme dnes.

https://www.b-a-n.cz/noemova-archa/pozustatky-svetove-potopy-na-slovensku-potopa-oravy.html

Boh po potope začal ukazovať na svoju slávu a moc prostredníctvom národa Izrael. A poukazuje až do dnes. Tento národ vznikol v období od roku 2226 do roku 2656 po stvorení života na Zemi. Počas  430 rokov sa zo 75 ľudí potomkov Jákoba a jeho 12 synov v Egypte rozrástol na národ niekoľko miliónov ľudí. Tento národ nezničilo babylonské zajatie, rímska ríša, ruské pogromy ani nacistický holocaust. Tento národ nezničí ani súčasná nenávisť národov tohto sveta, lebo Boh je verný svojej zmluve, ktorú uzavrel s Abrahámom v roku 2035 od stvorenia prvého dňa na Zemi.

Z tohto národa sa Boh sprítomnil na zemi v tele Ježiša Krista a ponúka nám záchranu z hriechu a večný život, pretože trest za hriech zobral Boh sám na seba, tak že ho vložil na ukrižovaného Ježiša Krista.

2Pt 3:8-13 Toto jedno nech vám je, milovaní, zjavné: že u Pána je jeden deň ako tisíc rokov a tisíc rokov ako jeden deň. Pán nemešká s prisľúbením, ako sa niektorí nazdávajú, že mešká; on je len trpezlivý s vami a nechce, aby niekto zahynul, ale aby sa všetci dali na pokánie. Pánov deň príde ako zlodej. A vtedy sa nebesia s rachotom pominú, živly sa páľavou rozplynú, aj zem i diela, ktoré sú na nej. A keď sa toto všetko má tak rozplynúť, ako sväto a nábožne musíte žiť vy, čo očakávate túžobne príchod Božieho dňa, pre ktorý sa nebesia páľavou rozplynú a živly sa v ohni roztopia! Podľa jeho prísľubu očakávame nové nebo a novú zem, na ktorých prebýva spravodlivosť.