Do akej miery má robiť cirkev charitu?

Všimol som si, že v cirkvi sa mnohí ľudia zaoberajú charitou viac, ako hlásaním evanjelia. Charitu definujeme ako hmotnú pomoc pre druhých ľudí, ktorým chýba jedlo, oblečenie a strecha nad hlavou. Môže však cirkev zabezpečiť jedlo, oblečenie a domov pre všetkých?

Charitou sa zaoberajú nielen kresťanské cirkvi, ale aj iné skupiny ľudí. Mnohé charitatívne organizácie pomáhajú ľuďom v núdzi a v ohrození života z rôznych pohnútok, ktoré s kresťanstvom nemajú nič spoločné. Veľa krát im ide o reklamu alebo o efektívnu likvidáciu tovarov, liekov a potravín, ktoré sa nedajú predať. Mnohí ľudia dávajú na charitu zo svojho nadbytku, pričom si dávajú pozor, aby im darované veci náhodou nechýbali.

Majú kresťania robiť charitatívnu činnosť? Myslím si, že určite áno, ale tým správnym spôsobom. Charita musí vždy vychádzať zo srdca, v ktorom je úprimná láska, radosť a ochota nezištne pomáhať. Nesmie tam byť lakomstvo, sebaprezentácia a očakávanie odmeny od ľudí v podobe pochvaly alebo ocenenia, lebo tam majú svoju odmenu. (Matúš 6:1)

Keď si čítame evanjeliá, tak vidíme, ako prejavoval lásku k blížnemu náš nasledovania vhodný vzor Pán Boh v poníženom tele človeka Ježiš Kristus (ďalej len „Pán“). Jeho Božia úprimná láska k ľuďom sa zhmotnila v pozemskej osobe Syna človeka Ježiša Krista.

Podľa vzoru Pána a Jeho nasledovníkov v cirkvi vidím tieto zásady prejavovania lásky a charity:

1.Hlásanie evanjelia.

Skôr ako Pán niekoho uzdravil alebo nakŕmil, tak mu zvestoval evanjelium. To isté robili aj jeho učeníci. Dokonca boli poslaní hlásať evanjelium (Matúš 10:10) bez batožiny a bez jedla. Samotní hlásatelia evanjelia potrebovali, aby sa o nich niekto charitatívne postaral a nemali nič okrem evanjelia.

Boh nechce, aby si cirkev svojich členov kupovala. Evanjelium nemá byť prijímané na základe charitatívnej činnosti. Kto prijal evanjelium kvôli nejakým hmotným výhodám, bez toho, že by urobil pokánie z hriechov, tak prijal iba človeka, ktorý mu pomohol. Prijal členstvo v cirkvi, kde mu dajú najesť a dajú mu oblečenie, ale bez pokánia neprijal milosť Božiu, ktorá je centrom posolstva evanjelia.

Preto je veľmi potrebné, aby cirkev viedla ľudí predovšetkým k úprimnému a trvalému pokániu, k prijatiu milosti Božej a k viere v odpustenie hriechov a až potom k prijímaniu charitatívnej pomoci.

Je však tiež veľmi zlým svetlom to, ak si kresťania navzájom nepomáhajú aj materiálne, lebo ako môže kresťan hovoriť, že miluje Boha, ak nemiluje brata v cirkvi natoľko, aby mu materiálne pomohol. Úplne zle je to, ak si v cirkvi kresťania nielen že nepomáhajú, ale ani si navzájom nedoprajú a závidia si jeden druhému. (Jakub 2:14-16)

2.Charita – materiálna pomoc v kresťanskom ponímaní.

Pán Ježiš mnohých uzdravil a nakŕmil (ďalej len „charitatívna činnosť, charita“), ale ako dôsledok hlásania evanjelia v moci Ducha Svätého. To isté robili aj jeho učeníci, nasledovníci o ktorých čítame v Skutkoch a v listoch Nového zákona Biblie.

Pán robil charitu iba pre tých, ktorí prišli za ním. Jeho charitatívna činnosť nebola cielená na ľudí, ktorí o evanjelium nejavili záujem.

Lukáš 9:10-11 Keď sa apoštoli vrátili, porozprávali mu všetko, čo robili. On ich vzal so sebou a len s nimi odišiel do mesta, ktoré sa volá Betsaida. Keď to zástupy zvedeli, išli za ním. On ich prijal, hovoril im o Božom kráľovstve a uzdravoval tých, čo to potrebovali.

Vidím z uvedeného záznamu Biblie, že ľudia sa o ňom dozvedeli a išli za ním. Iniciatíva išla od ľudí smerom k Ježišovi, nie naopak. Pán sa nikomu nevnucuje, ale prijíma tých, ktorí idú za ním. Pre tých robí charitu.

Tak isto to robili učeníci. Pomáhali si navzájom, urobili charitatívnu zbierku pre inú cirkev, ale nikde nečítam, že by poslali charitatívnu zbierku chudobným pohanom.

Sk 11:27-30 V tých dňoch prišli do Antiochie proroci z Jeruzalema. Jeden z nich, menom Agabus, vstal a z vnuknutia Ducha oznámil, že bude veľký hlad po celom svete. A aj bol za Klaudia. Preto sa učeníci rozhodli, že každý podľa svojich možností napomôže bratom, čo bývajú v Judei. Aj to urobili a poslali zbierku starším po Barnabášovi a Šavlovi.

Rim 15:25-27 Teraz sa zberám do Jeruzalema poslúžiť svätým; lebo Macedónsko a Achájsko sa rozhodli urobiť nejakú zbierku pre chudobných svätých v Jeruzaleme. Radi to urobili a sú aj ich dlžníkmi. Lebo ak pohania dostali účasť na ich duchovných dobrách, sú povinní poslúžiť im zasa v hmotných.

Z uvedených textov Biblie vidíme, že kresťanské cirkvi v Antiochii, v Macedónsku a v Achájsku pomohli charitatívnou zbierkou kresťanskej cirkvi v Jeruzaleme. Nemohli v čase recesie, hospodárskej krízy vyvolanej vojnou, vplyvom počasia alebo zadĺženosťou krajiny ako to vidíme dnes pomôcť každému. Neváhali si však po môcť navzájom.

Všetky biblická texty o dávaní a vzájomnej pomoci sa vzťahujú predovšetkým na tých čo urobili pokánie a stali sa kresťanmi.

Tak isto si myslím, že kresťania nemajú očakávať pomoc od neveriacich ľudí, tzn. od tohto sveta. Kresťania majú volať o pomoc predovšetkým nebeského Otca v mene Pána Ježiša Krista. Boh ich modlitby vypočuje a On rozhodne či si použije iných kresťanov, alebo ľudí zo sveta, alebo somárovi prikáže, aby prehovoril ľudským hlasom. (2 Petrov list 2:16)

Charita bez evanjelia, ktoré privedie ľudí k pokániu, pomôže iba na veľmi krátky čas. Ľuďom, ktorým sa pomôže bez toho, že by prijali evanjelium, sa možno nakrátko zmierni ich utrpenie, ale potom trpeli zbytočne, ak ich to nepriviedlo k pokore a k pokániu. Ak sa charitatívna pomoc zastaví okamžite sa ich utrpenie zhorší a tak sa stávajú závislí na ľuďoch. Boží zámer je však v tom, že ľudia majú dôverovať predovšetkým Bohu a byť závislí na láske, dobrote a milosti nebeského Otca, Syna a Ducha Svätého, stvoriteľa a vlastníka Neba i Zeme.

Neodsudzujem však vzájomnú pomoc a som rád, že ľudia si aj bez viery v Boha vzájomne a nezištne pomáhajú. Modlím sa, aby každý, kto pomáha v oblasti charity, či už organizovane, či nezištne, zištne, či z nedostatku alebo z nadbytku, aby každý, kto je príjemcom charity, predovšetkým poznal Boha vo svojom živote a dospel k pokániu, aby mohol prijať svoje spasenie skrze Boha a Pána, Syna Ježiša Krista, Pána Pánov a Kráľa Kráľov.

 

Tu sú Božie zasľúbenia pre tých, ktorí mu dôverujú:

Ž 34:8-10 Skúste a presvedčte sa, aký dobrý je Pán; šťastný človek, čo sa utieka k nemu. Vy, jeho svätí, bojte sa Pána, veď bohabojní núdzu nemajú. Boháči sa nabiedia a nahladujú, ale tým, čo hľadajú Pána, nijaké dobro chýbať nebude.

2Kor 9:8 Veď kto skúpo seje, skúpo bude aj žať; kto seje štedro, štedro bude aj žať. Každý tak, ako si umienil v srdci; nie zo žiaľu ani z donútenia, lebo veselého (ochotného) darcu Boh miluje. A Boh má moc rozhojniť vo vás každú milosť, aby ste mali vždy vo všetkom úplný dostatok a aby ste mali hojne na každý dobrý skutok.

Ž 24 Pánova je zem i všetko, čo ju napĺňa, okruh zeme aj tí, čo bývajú na ňom. Veď on sám položil jeho základy na moriach a upevnil ho na vodách. Kto smie vystúpiť na vrch Pánov, kto smie stáť na jeho mieste posvätnom? Ten, čo má ruky nevinné a srdce čisté, čo nedvíha svoju dušu k márnosti a neprisahá falošne. Taký dostane požehnanie od Pána a odmenu od Boha, svojho Spasiteľa. To je pokolenie tých, čo ho hľadajú, čo hľadajú tvár Boha Jakubovho.

Ž 19:9-11 Bázeň pred Pánom je úprimná, trvá naveky. Výroky Pánove sú pravdivé a všetky spravodlivé. Vzácnejšie sú než zlato, než veľký drahokam, sladšie sú než med, než medové kvapky z plástu. Tvoj služobník sa v nich vzdeláva; veď kto ich zachováva, dostane hojnú odmenu.

Biblia je plná zasľúbení pre tých, ktorí celým srdcom dôverujú Bohu na základe viery v Jeho slovo.