Dôležitosť teologickej pravdy.

Biblia ja zväzok kníh, ktoré opisujú minulosť, prítomnosť a budúcnosť obyvateľov Zeme. Biblia je jediným zdrojom poznania Boha. Tento zdroj poznania vznikol z vôle Boha, ktorý sa dáva poznať ľuďom. Ak je Biblia zjavené Božie slovo, tak je toto slovo nositeľom absolútnej pravdy. Božia pravda je pravdou bez ohľadu na to, či jej niekto verí alebo nie.

Keď sa pozrieme na náš svet, tak zistíme, že ľudia sú schopní dosiahnuť jednotu v láske, jednotu v motivácii, jednotu v cieľoch, jednotu v práci alebo v záľubách. Ľudia sú schopní zjednotiť sa vo vlastnej sile takmer na hocičom, okrem pravdy. Medzi ľuďmi nie je možné dosiahnuť jednotu v pravde, pretože pravda pochádza od Boha. Pravdu zjavuje ľuďom výhradne osoba Boha Svätý Duch. Akékoľvek iné zjavenie pravdy, ktoré nepochádza od Boha nie je pravdivé. Ale ako rozpoznať zjavenie pravdy? Aj o to sa Boh postaral. Boh nám dal svoje slovo (ZMLUVU) v písomnej forme. Toto slovo je základom zmluvného vzťahu Boha s človekom, ktorú Boh ľuďom ponúka. Boh sa zaviazal v tejto Zmluve dať milosť človeku a zaviazal sa, že On Zmluvu neporuší. Milosť znamená, že Boh človeka neodsúdi, nepotrestá a daruje večný život zadarmo,  ak človek súhlasí s podmienkami Zmluvy.

Takže každú pravdu človeka (filozofiu, náboženstvo, vedu) treba konfrontovať (porovnávať) s absolútnou pravdou uvedenej v písomnej forme Starej a Novej Zmluvy (Knihy Biblie). Ak pravda človeka súhlasí s absolútnou pravdou Boha, tak je zjavenie pravdy človeku od Boha. Ak nesúhlasí, nie je to zjavenie pravdy od Boha.

Milovať pravdu, veriť pravde a konať podľa pravdy uvedenej v Zmluve Boha s človekom, je základnou podmienkou zmluvného vzťahu medzi Bohom a človekom a podmienkou plnenia Zmluvy. Zmluva obsahuje aj sankcie za jej porušovanie. Ak človek odmietne zmluvnú milosť dostáva sa do stavu, keď súhlasí so sankciami, ktoré zmluva obsahuje. Sankciou zmluvy je súd, odsúdenie a večné zatratenie človeka.

Mnohí ľudia sa rozhodli pravdu Božiu pozmeniť tým, že k pravde pridali svoju pravdu, resp, tým, že svojou pravdou úplne popreli Božiu pravdu. Každá skupina ľudí k pravde Božej pridala inú svoju pravdu a tak vznikla nejednota kvôli rôznym výkladom pravdy. Táto nejednota v pravde viedla ľudí k tomu, že prestali spolu komunikovať, dokonca začali proti sebe bojovať a navzájom sa nenávidieť. Nejednota v pravde je príčinou vzniku rôznych cirkví hlásiacich sa ku kresťanstvu.

Kresťanské ekumenické hnutie sa snaží zjednotiť kresťanov a preto prezentuje, že pravda nie je dôležitá, pretože cirkvi sa nevedia zjednotiť na základe pravdy. A tak sa v ekumenických hnutiach veľa hovorí o láske a vzájomnej tolerancii. K zjednoteniu kresťanských cirkví nakoniec dôjde, ale za cenu kompromisov voči pravde. Tieto kompromisy narušia definitívne zmluvný vzťah ľudí s Bohom alebo Boha s ľuďmi zjednotených v jednotnej všeobecnej svetovej ekumenickej kresťanskej cirkvi, pretože nebudú mať Ducha pravdy, ale Ducha bludu a klamstva. (2 Tesal. 2:10-12; 1Ján4:6)

Ekumenická cirkev sa stane nepriateľom Boha a nepriateľom ľudí, ktorí ekuménu neprijali a trvajú na pravde uvedenej v Zmluve. Títo kresťania zmluvnej pravdy boli, sú a budú prenasledovaní, pretože svet a svetský ekumenizmus ich nenávidí práve kvôli pravde, ktorej zdrojom je Duch pravdy, t.j. Duch Svätý. (Ján 14:17; 15:18-19)

Kto chce byť kresťanom pravdy musí sa s touto skutočnosťou osobne vyrovnať, nemá sa kvôli pravde s nikým hádať, ale má byť ku každému prívetivý, schopný učiť a byť trpezlivý. Tých ľudí, čo odporujú pravde, má mierne (s pokorou) karhať a dúfať, že možno im raz Boh dá možnosť urobiť pokánie k tomu, aby poznali pravdu a vymanili sa z osídel diabla, ktorý ich drží v zajatí svojej vôle. (2Tim 2:24-26)