Dátum narodenia Pána Ježiša Krista sa nedá z biblických a mimoblických zdrojov datovať presne na kalendárny deň, ale dá sa určiť približne náš kalendárny mesiac Jeho narodenia, ak vezmeme do úvahy židovský kalendár, ktorý sa riadi židovskými sviatkami.

V Biblii v knihe Ester máme nasledovný záznam:

V prvom mesiaci, ktorý sa volá nisan, v dvanástom roku Asuerovej vlády hodili v Amanovej prítomnosti do osudia lós - po hebrejsky má meno pur - o tom, v ktorý deň a ktorý mesiac by mali vyhubiť židovský národ. A tak vyšiel dvanásty mesiac, ktorý má meno adar. Est 3:7

Z uvedeného textu vyplýva, že mesiac Nisan je prvým a mesiac Adar posledným mesiacom v židovskom a teda v biblickom roku.

Z knihy Exodus 12. kapitoly sa dozvieme, že Boh určil začiatok prvého mesiaca v roku v čase, keď sa Židia pripravovali na odchod z Egypta a keď jedli veľkonočného baránka, pred odchodom z Egypta. Veľkonočné židovské sviatky sa prelínajú s kresťanskými sviatkami. Židia si počas veľkonočných sviatkov pripomínajú vyslobodenie z egyptského otroctva a kresťania si pripomínajú ukrižovanie a vzkriesenie Ježiša Krista, pretože Ježiš bol ukrižovaný a vzkriesený práve počas príprav a osláv židovských veľkonočných sviatkov. Tieto veľkonočné sviatky majú pohyblivú dobu ale zvyčajne pripadajú na mesiac marec alebo apríl.

Takže prvý mesiac Nisan pripadá na prelom našich kalendárnych mesiacov marec, apríl, v prípade, že porovnáme náš gregoriánsky kalendár s kalendárom židovských sviatkov. Nevieme však s určitosťou potvrdiť, že porovnanie je správne, pretože:

Židovský kalendář neměl až do 4. století po Kr. jednotný systém přechodných let. Dokud rabi Hillel II. nezavedl ve 4. stol. po Kr. pravidelné devatenáctileté cykly, v nichž se sedmkrát opakuje měsíc Adar, aby si židovský lunární kalendář zachoval solární synchronizaci, určoval přechodné roky Sanhedrin. Ten tak činil od oka, podle toho, zda roční doba pocitově odpovídala měsíci. Pokud byl Adar příliš studený, vyhlásil se Adar 2, čímž se náskok solárního cyklu nad lunárním rokem redukoval. Jelikož neexistují záznamy o tom, kdy rabíni Adar 2 vyhlašovali, není možné s přesností určit, na který den rekurzivně dopočítaného gregoriánského kalendáře padl který svátek. Aby toho nebylo málo, před Hillelem II. se začátek židovského měsíce, čili Roš chodeš, neurčoval výpočtem, ale tím, že se objevil Měsíc v novu a byl před Sanhedrinem potvrzen svědectvím dvou spolehlivých svědků. Pokud tedy bylo například jeden den zataženo, kalendářní měsíc se o den opozdil a s ním i jeho svátky. Tato historická okolnost činí židovské svátky před Hillelem II. zcela nedopočitatelnými.

Zdroj: https://www.cbke.sk/index.php/menu-dokumenty/category/13-zborove-listy-2017  december, recenzia knihy Vychvátenie

Podľa záznamov z evanjelia podľa Lukáša, Mária, židovské dievča, počala Ježiša v šiestom mesiaci. Šiesty mesiac židovského kalendára je Av, čiže júl, august. Mária v prvých dňoch tehotenstva navštívila svoju príbuznú Alžbetu, o ktorej vedela, že je v šiestom mesiaci tehotenstva. Alžbeta po počatí svoje tehotenstvo päť mesiacov skrývala. Takže Alžbeta počala Jána Krstiteľa v mesiaci Nisan – marec,apríl. Alžbeta, keď začula Máriin hlas, tak dieťa v nej sa zachvelo a Alžbeta mala skrze Ducha Svätého zjavenie, že Mária je tehotná a že dieťa-plod v nej, je Spasiteľ. Mária bola teda v šiestom mesiaci v prvom mesiaci tehotenstva. Mária zostala u Alžbety tri mesiace. Takže v deviatom mesiaci Kislev – november, december, bola Mária v treťom resp. v štvrtom mesiaci tehotenstva a v tomto mesiaci Kislev sa narodil Ján Krstiteľ pretože uplynulo deväť mesiacov Alžbetinho tehotenstva. Takže koncom nášho kalendárneho roka v decembri sa narodil Ján Krstiteľ.

Mária bola v decembri, keď sa narodil Ján Krstiteľ len  v treťom maximálne v štvrtom mesiaci tehotenstva. Z biblických textov teda vieme, že Ján Krstiteľ bol o šesť mesiacov starší ako Ježiš. Ak vychádzame z úvahy, že Máriine tehotenstvo trvalo normálnych deväť mesiacov. Čiže ak k mesiacu Av, keď Mária počala, prirátame deväť mesiacov alebo k mesiacu Kislev, keď bola v treťom alebo štvrtom mesiaci, šesť mesiacov, tak sa opäť dostaneme k mesiacu Nisan – marec, apríl.

Z uvedeného vyplýva, že Pán Ježiš sa narodil práve v prvom mesiaci, keď Boh určil veľkonočného baránka ako obeť, ktorá mala priniesť spasenie, čiže vyslobodenie z otroctva. Ján Krstiteľ, keď videl Ježiša povedal: Druhého dňa videl Ján Ježiša, že ide k nemu, a povedal: Hľa Baránok Boží, ktorý sníma hriech sveta! Ján 1:29

Ján Krstiteľ prirovnal Pána Ježiša k veľkonočnému baránkovi, ktorého určil Boh ako záchranu Židov pre Zhubcom v 12 kapitole Exodus. Boh rozhodol, že veľkonočnou obeťou bude jednoročný baránok z oviec alebo capko z kôz. Takže tento veľkonočný baránok či capko, sa narodil presne pred rokom v mesiaci nisan.

Logicky teda vyplýva, že Boh poslal svojho Syna Pána Ježiša Krista na svet práve v mesiaci Nisan. Udalosť narodenia a smrti veľkonočného baránka v Egypte a veľkonočného baránka Pána Ježiša Krista v Izraeli sa odohrala v mesiaci Nisan, čiže v marci alebo v apríli. Pán Ježiš sa narodil v Betleheme a na ôsmy deň bol prinesený do chrámu v Jeruzaleme, kde ho obrezali. V tom istom chráme pred šiestimi mesiacmi obrezali Jána Krstiteľa. Je možné, že Pán Ježiš bol prinesený do chrámu v predvečer veľkonočných sviatkov. Takže náboženskej obci bol Pán Ježiš verejne predstavený obriezkou počas alebo tesne pred veľkonočnými sviatkami, ktoré sú symbolom vykúpenia, vyslobodenia, spasenia. V tomto chráme Simeon a prorokyňa Anna potvrdili, že Ježiš je Spasiteľ, ktorý vykúpi svoj ľud.

Neviem, ale je možné, že Pán Ježiš bol ukrižovaný presne v deň svojich narodenín. Ale s určitosťou môžeme na základe biblických textov veriť, že Pán Ježiš sa narodil a zomrel v ten istý mesiac /Nisan/ v roku. Vidíme, dokonalé prepojenie veľkonočného baránka s Pánom Ježišom Kristom. Veľkonočný baránok bol prvou obeťou vykúpenia z otroctva a Pán Ježiš bol poslednou obeťou. A vieme, že obeťou Pána Ježiša Krista sme vykúpení z otroctva hriechu a preto máme istotu spasenia.

Prvorodený veľkonočný baránok, sa narodil v prvý mesiac, lebo tak ustanovil Boh. Pán Ježiš je vo všetkom prvý a preto sa narodil, zomrel a vstal zmŕtvych v prvý mesiac Nisan, ktorý symbolizuje medzník medzi starým a niečim novým.  Kto je teda v Kristovi, je novým stvorením. Staré sa pominulo a nastalo nové. 2Kor 5:17

Ak vychádzame z porovnania uvedených kalendárov tak určitosťou môžeme určiť, že Pán Ježiš sa nenarodil 25. decembra, ako tvrdí tradícia rímskokatolíckej cirkvi

Podľa tradície rímskokatolíckej cirkvi si na Vianoce pripomíname narodenie Pána Ježiša Krista, Božieho Syna, z Panny Márie. Túto tradíciu prevzali aj protestantské cirkvi. Náš december nemá z biblického hľadiska žiadne významné miesto v dejinách spásy. 

Evanjelisti, ktorí opísali život Pána Ježiša a jeho učenie, nám neudávajú presný čas narodenia. Ani mimobiblické pramene, ktoré píšu o Ježišovi, neuvádzajú dátum jeho narodenia (Jozef Flavius, Tacitus, Suetonius, Plínius mladší a ďalší). Evanjelista Lukáš uvádza, že sa to stalo za vlády Herodesa v Palestíne, Kvirínia v Sýrii a cisára Oktaviána Augusta v Ríme, keď bol súpis obyvateľstva v celej Rímskej ríši. Podľa výpočtov mnícha Dionýza zo 6. storočia sa narodil v roku 753 od založenia mesta Ríma. Tento rok určil za začiatok letopočtu, ktorým sa riadime dodnes. Novšie výskumy však zistili, že tento mních sa o pár rokov pomýlil. Ježiš Kristus sa narodil asi 4 až 7 rokov skôr. Nepoznáme však presný dátum, kedy prišiel na svet. 25. december ako slávnosť narodenia Pána sa slávi v Cirkvi od 2. storočia. Pápež sv. Telesfor (125-136) nariadil, aby sa v tento sviatok slúžili tri sv. omše, jedna z nich o polnoci.

Niekedy sa poukazuje na možnú súvislosť s rímskym sviatkom slnečného božstva, tzv. Dies Natalis Solis Invicti – Sviatok zrodenia nepremožiteľného slnka – ktorý sa tiež slávil 25. decembra a prekrýval sa s tradičným dátumom zimného slnovratu. Najnovšie názory na pôvod dátumu slávenia Vianoc prezentuje historik William Tighe. Tvrdí, že Cirkev si vybrala na slávenie Vianoc 25. december preto, lebo starí Židia verili, že izraelskí proroci boli počatí v ten istý ďeň, v ktorý zomreli, a rímski kresťania za Tertuliánových cias vyrátali, že Kristus zomrel 25. marca. To je dôvod, prečo Vianoce pripadli na 25. decembra – jednoducho k tomuto dátumu pripočítali deväť mesiacov a vyšiel im predpokladaný dátum narodenia Ježiša Krista. 

Lenže historik William Tighe urobil (možno zámerne) chybu, pretože starí Židia pravdepodobne verili, že izraelskí proroci sa narodili a nie boli počatí v ten istý deň, keď zomreli. Čiže aj táto stará židovská viera dosvedčuje, že Pán Ježiš sa narodil v tom mesiaci, v ktorom aj zomrel, ako nám aj dosvedčuje Písmo Sväté.

Nie je však dôležité, kedy sa narodil a kedy zomrel, dôležité je že sa to určite stalo. Narodenie, ukrižovanie a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista má význam iba vtedy, ak v Ježiša Krista veríme a ak sme sa narodili znova.