Každý potrebuje učiteľa.

„Ježiš kde si“, volali rodičia na svojho dvanásťročného syna pri návrate z Jeruzalema. Boli to náročné dni pre Nazaretčanov. Návšteva Jeruzalema si vyžadovala tri až tri a pol dňa cesty. Ale veľkonočné sviatky stáli za to. V Nazarete nebol chrám, ale iba miestna synagóga. Ročnú obeť za hriech bolo možné priniesť iba do chrámu v Jeruzaleme. Aj Jozef s Máriou so svojimi synmi Ježišom, Jakobom, Jozesom, Júdom a Šimonom a dcérami putovali na sviatky do Jeruzalema. Chodievala s nimi aj Máriina sestra so svojím manželom Kleofášom a deťmi. Na cestu si museli zobrať dostatočné zásoby jedla a museli vziať so sebou aj obetné dary. To všetko im pomáhal odniesť oslík alebo oslica. Bola to veľká rodina a pre deti to bola vítaná zmena. Deti sa tešili na atmosféru Jeruzalema. Od svojich rodičov celý rok počúvali príbehy o Dávidovi a Šalamúnovi, ktorí bývali v Jeruzaleme a spravodlivo vládli celému Izraelu. V dňoch nadvlády Rímskej ríše tieto príbehy deťom zneli ako rozprávka. Chrám v Jeruzaleme bol znovu postavený po Babylonskom zajatí a rozšírený kráľom Herodesom Veľkým, ktorý mal záľubu v stavbách a venoval veľa času a peňazí do chrámového komplexu v Jeruzaleme. Vidieť tieto stavby opradené tajomstvom minulosti niesli v sebe túžbu zažiť niečo výnimočné nielen pre deti, ale aj pre dospelých.

V Jeruzaleme žili učitelia Zákona, od ktorých bolo možné dozvedieť sa viac o Bohu Izraela. Nazaretčania túžili počuť niečo nové od učiteľov v Jeruzaleme. Túžili po duchovnom občerstvení prostredníctvom Božieho slova. Mladý iba dvanásťročný Ježiš nebol výnimkou. Jeho túžba po Bohu a Božom slove spôsobila, že úplne zabudol ako letí čas. Vôbec si neuvedomil, že už je čas na návrat domov do Nazareta spolu s ostatnými.

Celý sprievod Nazaretčanov sa v nedeľu ráno pohol s Jeruzalema. Cesta vyžadovala kopu starostí. Bolo potrebné znovu pripraviť zásoby jedla a vody, všetko rozumne rovnomerne naložiť na ťažné zvieratá  a pritom všetkom kázniť nezbedné deti, ktoré sa hrali kráľa Dávida a jeho družinu, ktorá kedysi bojovala proti Filištíncom. Celý deň putovali na miesto prvého nocľahu. Večer bolo treba rozložiť tábor a pripraviť večeru. Každý musel pomáhať ako vedel. Deti napájali oslíkov a pomáhali svojím otcom rozložiť oheň a pripraviť jednoduché príbytky. Jozef si zrazu všimol, že nikde nevidí svojho syna Ježiša. Cez deň ho ani nenapadlo kontrolovať, či sú všetky deti v sprievode. Ježiš bol vždy spoľahlivý a poslušný. Nikdy nemeškal a vždy rád priložil ruku k potrebám svojej rodiny. Veľmi ho rozrušilo, keď Ježiš neodpovedal na jeho volanie: „ Ježiš, kde si.“ Kde len môže byť, pýtal sa sám seba v duchu. Iba Jozef a Mária vedeli, že Ježiš je výnimočné dieťa, ktoré sa narodilo tak zvláštnym a nadprirodzeným spôsobom. „Hej Jozes nevidel si svojho brata Ježiša?“ – zavolal na svojho syna Jozef. Ale ani Jozes ani nik s ostatných bratov si na Ježiša nespomenul za celý deň. Zíde z očí zíde z mysle. Jozef s Máriou prehľadali celý sprievod, čo trvalo takmer dve hodiny, ale Ježiša nenašli ani medzi rodinou, známymi a neznámymi účastníkmi sprievodu. Bolesť naplnila ich rodičovské srdcia. Čo robiť? Mária zverila svoje ostatné deti sestre Márii Kleofášovej slovami: „Prosím daj na nich pozor. Musíme sa vrátiť s Jozefom do Jeruzalema a zistiť čo sa stalo s mojím prvorodeným synom Ježišom.“ Ale vďačne sestrička moja. Si moja krv, kto iný by ti pomohol ak nie ja tvoja vlastná setra“, odpovedala Mária Kleofášová a ujala sa detí Márie a Jozefa.

Jozef s Máriou chvatne nasadli na oslíkov a ponáhľali sa späť do Jeruzalema. Išli bez odpočinku celú noc. Ich rodičovská láska a zodpovednosť ich hnala do takmer fyzického vyčerpania. Celú noc počas cesty vysielali modlitby k Bohu s nádejou, že nájdu Ježiša v poriadku. V pondelok ráno dorazili do Jeruzalema a rozmýšľali, kde začať hľadať, koho sa spýtať. Nemali v Jeruzaleme žiadnych príbuzných ani známych, ktorých by požiadali o pomoc. Mesto bolo ešte stále plné ľudí a ruchu. Celý deň a celú noc chodili po meste hore, dolu a vypytovali sa na Ježiša. Nikto však Ježiša nepoznal. Aj Jozef s Máriou, ktorí sa len nedávno vrátili z Egypta boli pre Jeruzalemčanov neznámi ľudia. Jozef bol už zúfalý. Toľko si už vytrpel, keď si myslel, že musí opustiť svoju snúbenicu Máriu pred jeho narodením. Toľko starostí mu priniesli prvé roky Ježišovho života, keď kvôli jeho bezpečiu musel opustiť Izrael a musel žiť v cudzej krajine, ktorá nenávidela jeho národ. A teraz toto. Tak nečakane sa stratil. Žije ešte vôbec, vírili myšlienky v hlave nešťastného Jozefa a bolesť mu kruto zvierala srdce.  Zrazu si  spomenul, že tesne pred odchodom sa išiel naposledy do chrámu pokloniť svojmu Bohu aj so svojimi synmi. „Poďme do chrámu“, navrhol svojej manželke Márii. „Ale Jozef, čo by tam robil. Deti predsa nemôžu len tak tráviť čas v chráme bez rodičov“, oponovala Mária. Ale skúsme ísť do chrámu, súhlasila nakoniec Mária a tak sa rozbehli smerom k chrámovému komplexu.

Ježiš celý deň a celú noc trávil v chráme s učiteľmi zákona. Učitelia boli Ježišom takí zaujatí, že ich ani nenapadlo riešiť, kedy už pôjde za svojou rodinou. Ježiš im kládol otázky, ktoré sa od takého dieťaťa nedali čakať. Učitelia žasli nad Ježišovou múdrosťou a nakoniec sa oni začali vypytovať Ježiša. Ježišove odpovede ich napĺňali úžasom, takže úplne zabudli ako čas letí.

Haleluja!!! Jozef s Máriou boli celý šťastní, že našli svojho syna. S doznievajúcou bolesťou a strachom v srdci sa oborili na svojho syna slovami: „Dieťa čo si nám to urobil, s bolesťou sme ťa hľadali od chvíle ako sme zistili, že nie si s nami.“ Ježiš im odpovedal: „Prečo ste ma hľadali? Či ste nevedeli, že musím byť vo veciach svojho Otca?“ Ale oni nerozumeli slovu, ktoré im hovoril. Zobrali Ježiša a on odišiel s nimi domov do Nazareta a poslúchal ich. Mária, jeho matka zachovávala všetky Ježišove reči vo svojom srdci. Ježiš v Nazarete prospieval múdrosťou, vzrastom a milosťou u Boha aj u ľudí.

Tak ako Ježiš trávil čas s učiteľmi v chráme pri Božom slove, tak aj ty potrebuješ tráviť čas s učiteľmi vo svojej cirkvi. Možno budeš niekomu chýbať, počas času, ktorý venuješ na vyučovanie. Možno budeš musieť zotrvať niekoľko dní pri nohách učiteľov v cirkvi.  Ale stojí to za to. Lebo iba Bože slovo ti prinesie múdrosť, duchovný rast a milosť u Boha aj u ľudí.

V cirkvi je však aj veľa falošných učiteľov. Preto si daj pozor či učitelia, ktorých počúvaš učia naozaj Božie slovo a nie svoje ľudské náuky.