Oheň v srdci.

Božie slovo má mnoho obrazných prívlastkov.  Na mnohých miestach písma je pripodobnené k ohňu. Samotný Boh cez proroka Jeremiáša nazýva svoje slovo ohňom.

Jeremiáš 23:29 Či nie je moje slovo ako oheň - hovorí Pán, a ako kladivo, ktoré drví skalu?

Je potrebné, aby kresťania nechali vo svojich srdciach horieť oheň Božieho slova. Tento oheň je najdôležitejšia potreba kresťana. Potrebujeme oheň, ktorý nás inšpiruje k pokore, k odpusteniu, k láske, k pokoju, k radosti a k hlásaniu evanjelia slovom a skutkom.

Oheň Božieho slova sa nedá nadobudnúť iba čítaním Biblie, iba chodením do kostola, iba náboženskou charitou. Tento oheň zapáli srdce toho, kto reaguje na počuté a porozumené slovo. Koľko kázní počujú ľudia o odpúšťaní a predsa neodpustili, koľko o dávaní a predsa nedávajú, koľko o láske a predsa sa roky na niekoho hnevajú a na základe hnevu a neodpustenia s tým niekým nekomunikujú.

Ducha neuhášajte.

1Sol 5:15-22 Dajte si pozor, aby sa nik nikomu neodplácal zlým za zlé, ale vždy sa usilujte o dobro medzi sebou i voči všetkým! Ustavične sa radujte! Bez prestania sa modlite, pri všetkom vzdávajte vďaky, lebo to je Božia vôľa v Kristovi Ježišovi pre vás! Ducha neuhášajte, proroctvami nepohŕdajte! Ale všetko skúmajte a čo je dobré, toho sa držte! Chráňte sa zla v akejkoľvek podobe!

Oheň Božieho slova roznecuje v srdci kresťana Duch Svätý. Aby sa však tento oheň mohol v srdci rozhorieť je potrebné usilovať sa o nasledovný životný štýl:

1.     Dajte si pozor, aby sa nik nikomu neodplácal zlým za zlé, ale vždy sa usilujte o dobro medzi sebou (v miestnej cirkvi, zbore v skupinke) i voči všetkým (voči ľuďom z iných cirkví, voči ľuďom vo svete)

Ak pociťujeme krivdu a na krivdu reagujeme hnevom a neodpustením, zadávame príčinu ďalším a ďalším hriechom.  Neodpustením a hnevom živíme v srdci iný oheň, nie oheň Ducha Svätého. Tento oheň zla vyvolaný pocitom krivdy spôsobuje v cirkvách mnoho rozdelenia, nejednoty a straty základných morálnych hodnôt.

Kain zabil Ábela, lebo pociťoval krivdu priamo od Boha. Závidel Ábelovi Božiu priazeň. Oheň závisti a pocit nespravodlivosti ho priviedli k nenávisti a k vražde vlastného brata. Koľko duchovných vrážd sa deje v cirkvi? Keby mohli pocity a oheň zla v srdci zabíjať, tak by sa cirkev zmenila na veľmi nebezpečné miesto.

Saul prvý kráľ Izraela dal priestor žiarlivosti na schopnosti mladého Dávída, do takej miery, že sa prestával ovládať a chcel Dávida zabiť. Kvôli ohňu žiarlivosti vo svojom srdci stratil schopnosť komunikovať s Bohom. Stratil postoj úprimnosti a pokánia. Tento oheň ho nakoniec doviedol k spáchaniu hriechu samovraždy. Miesto toho, aby volal na Boha po prehratej  bitke, miesto pokory a prosby voči Bohu, zvolil smrť a sám sa nabodol na svoj meč.

Kráľ Dávid nechal vo svojom srdci priestor ohňu sexuálnej žiadostivosti do takých rozmerov, že neváhal zabiť svojho blížneho (nezabiješ) a spať so ženou svojho blížneho (nepožiadaš). Dávid však urobil pokánie a Boh mu odpustil. K pokániu a k zlomenému srdcu ho však priviedla až smrť vlastného syna. Potrebuješ nešťastie k zlomenému srdcu?

Amnon syn kráľa Dávida dal tiež priestor v srdci ohňu sexuálnej žiadostivosti, ktorá ho priviedla až k hriechu znásilnenia.

Absolón, ďalší syn Dávida dal priestor v srdci neodpusteniu a nenávisti voči Amnónovi. Dva roky živil tento zlý oheň vo svojom srdci až napokon zabil svojho brata.

Napokon samotný Judáš dal priestor žiarlivosti, ktorej zdrojom bola lakomosť a zradil Ježiša Krista, ktorý sa mu stal priateľom a bratom. Tento zlý oheň ho vyhnal z cirkvi z prítomnosti Ježiša a napokon ho tiež doviedol k samovražde.

Na uvedených príkladoch vidíme silu zničujúceho ohňa, ktorého zdrojom sú telesné náboženstvo, nedostatok lásky a telesné žiadosti. Preto Boh skrze Pavla naliehavo a na mnohých miestach vyzýva ľudí v cirkvách aby nedávali priestor telesným žiadostiam a nechávali sa viesť Duchom Svätým.

2.     Ustavične sa radujte!

Radosť je zbraň, ktorou dokáže človek uhasiť ten zlý oheň žiarlivosti, závisti, sexuálnej žiadostivosti, lakomstva atď. Ak sa naučíme radovať z požehnania iného nebudeme mať pocit krivdy. Radujme sa zo spasenia ľudí, radujme sa zo schopných ľudí, ktorí dokážu vyučovať slovo Božie, ktorí dokážu zarobiť peniaze a zdieľať sa s nimi v cirkvi, ktorí dokážu celé hodiny venovať pre dobro blížneho. Radujme sa z toho že máme čo jesť, čo si obliecť a kde bývať a neupadneme do zóny nebezpečného ohňa, ktorý je zdrojom požiaru hriechu v cirkvi.

3.     Bez prestania sa modlite, pri všetkom vzdávajte vďaky, lebo to je Božia vôľa v Kristovi Ježišovi pre vás!

Modlitba je ďalšia zbraň, ktorá nasleduje po radosti. Ak venujeme čas modlitbe, tak dávame priestor Duchu Svätému, aby nás vyučoval. Modlitba, ktorá vychádza z úprimného srdca plného Božieho slova je najväčšou osobnou zbraňou, ktorou uhasíme oheň zla snažiaceho sa zahorieť v našich srdciach. Modlitba, na ktorej ďakujeme za spasenie, za odpustenie, za zdravie, za jedlo alebo oblečenie nás vedie k tomu, že sme schopný lásky skrze Ducha Svätého. Táto láska nás vedie k tomu, aby sme žehnali a nezávideli, aby sme milovali a neohovárali, aby sme boli zhovievavý a dokázali odpustiť.

Ak nedokážeme prijímať nespravodlivosť v pokore a neodplácať zlo, ak nedokážeme mať radosť zo spasenia, ak nedokážeme tráviť čas na modlitbách, ak nedokážeme za všetko ďakovať, ak nedokážeme druhým odpúšťať a žehnať, tak dokážeme len jediné: UHASIŤ OHEŇ BOŽIEHO DUCHA V NAŠICH SRDCIACH!

Poďme urobiť pokánie z toho zlého ohňa v našich srdciach, ktorým sa nám nepodarilo nič získať. Ktorý nám spôsobuje iba hnev a neodpustenie. Ktorý bráni tomu, aby radosť a vďaka prepukla v našich srdciach. Poprosme Boha aby nám odpustil uhášanie ohňa Ducha Svätého v našich srdciach.

Toto vyučovanie je spísané na základe počutia kázne pastora Mariána Poljaka, ktorému želám nech ho Boh mocne požehná a nech mu dáva veľa, aby veľa mohol dať ďalej. Nech Boh naplní Jeho potreby aj cez našu ochotu dávať.