Nerozumieme prečo sa nám alebo našim najbližším stávajú zlé veci. Keď sa stanú zlé veci máme tendenciu hľadať vinníka. Väčšinou dochádza u človeka, ktorému sa niečo stane, k seba obviňovaniu. Niekedy ľudia hľadajú vinu za svoje nešťastie aj u iných ľudí zo svojho okolia.

Ale netreba za všetkým hľadať vinníka, lebo obviňovaním seba alebo niekoho iného sa nič nevyrieši. V čase zlej udalosti je potrebné volať na Pána Ježiša, viac a tesnejšie sa k nemu primknúť. V čase nešťastia treba preukázať lásku k bližnému, Je smutné, že niekedy, len v čase nešťastia pamätáme na iného.

Nešťastie naše alebo iných nech nás vedie k pokániu a k prehĺbeniu našej viery v Boha. Nech nás vedie aj k seba vydaniu sa v láske k bližnému. Pamätajme viac na potreby iných ako na svoje potreby. Mnoho krát nestačí iba modlitba, ale je potrebný aj skutok viery a požehnať blížneho v čase nešťastia aj hmotne.

Ak Pán Ježiš odpúšťa a vyslobodzuje nás a našich bližných, tak majme aj my súcit a nehanbime sa ho prejaviť slovom modlitby, skutkom pôstu a skutkom hmotného požehnania. Buďme milosrdní, ako je milosrdný náš nebeský Otec! Lukáš 6:36 A dosiahneme stav blaženosti, lebo milosrdní dosiahnu milosrdenstvo. Matúš 5:7

Blahoslavený, kto pamätá na bedára; v deň nešťastia ho vyslobodí Pán. Pán ho bude chrániť, zachová ho nažive, urobí ho šťastným na zemi a nevydá ho nepriateľom napospas. Na lôžku bolesti Pán mu pomoc poskytne, v chorobe sníme z neho všetku slabosť. Volám: „Pane, zmiluj sa nado mnou, uzdrav moju dušu, zhrešil som proti tebe.“

Žalm 41:1-4