Prítomnosť veľkonočných sviatkov je dôkazom existencie Boha.

Kresťanské veľkonočné sviatky sú v mnohých kresťanských krajinách viac pohanskými sviatkami jari ako oslavou zmŕtvychvstalého Ježiša Krista. V kresťanských rodinách prevažuje trend modernej doby, v ktorej žijeme. Žijeme v dobe hojnosti potravín, keď sa výrobcovia potravín bijú o zákazníka, a hojnosti ponúk na trávenie voľného času. Televízne programy, hotely a cestovné kancelárie ponúkajú hojnosť príležitostí ako prežiť voľné dni. Modlou sa nám stáva relax, šport, oddych a konzum. Modlou je to vtedy ak odsunieme Boha na druhé miesto, nehovoriac, že o tom, že pre mnohých je návšteva kresťanskej bohoslužby len nutnou náboženskou povinnosťou.

Veľkonočné sviatky sú pohanské nielen pre to, že ľudia do nich v minulosti zavliekli mnoho ľudových (okultných) tradícií, ale hlavne pre to, že sú len príležitosťou k sebeckému tráveniu voľného času, v ktorom ľudia dali Boha úplne na vedľajšiu koľaj.

Za Veľkonočné sviatky pritom vďačíme Bohu a slávia sa už viac ako 3300 rokov. Tieto sviatky majú pôvod v dejinách izraelského národa. Ježiš Kristus sa predsa narodil židovskej matke a od malička sa učil a zažíval na vlastnej koži význam veľkonočných sviatkov pre Izrael.

Veľkonočné sviatky v Izraeli poznajú pod názvom Pesach. Pesach sú sviatky slobody, dni spomienok na udalosti spojené s odchodom Izraelitov z Egypta. Sviatok sa začal včera večer 10.4.2017 po západe slnka (14. nisan) a trvá osem dní. Prvé a posledné dva dni sú sviatky, štyri dni medzi nimi sú polosviatky, počas ktorých je dovolené vykonávať domáce práce. V Tóre sú zaznamenané udalosti, ktoré si pripomíname počas sviatku Pesach. Bola to ťažká práca v Egypte, útlak a napokon pokus o zničenie židovského ľudu zo strany faraóna. Hospodin si spomenul na svoj národ a prikázal Mojžišovi a Áronovi, aby žiadali u faraóna prepustenie Židov z Egypta. Faraón sa zdráhal prepustiť židovský národ, a preto Hospodin potrestal egyptskú krajinu strašnými pohromami, ktoré poznáme ako desať egyptských rán. Posledná rana, po ktorej sa faraón rozhodol prepustiť Židov, bolo usmrtenie všetkých prvorodených Egypťanov vo všetkých egyptských príbytkoch. Aby anjel smrti, ktorý prešiel počas noci celú krajinu, rozpoznal židovské domy, prikázal Hospodin Židom označiť rámy a prahy ich dverí krvou baránka. Takto označené domy anjel smrti obchádzal bez toho, aby niekoho usmrtil. Od toho je odvodené pomenovanie sviatku, slovo Pesach znamená obchádzanie, obídenie, alebo vyhnutie sa. Pretože Židia odchádzali z Egypta náhle a v chvate, nemohli si včas pripraviť vykysnuté cesto na pečenie chleba. Odchádzali len s nevykysnutým cestom, z ktorého piekli placky. Preto sa sviatok Pesach volá aj sviatkom nekysnutého cesta a jeho symbolom je oplátka z nekysnutého cesta, maces.

Počas sviatkov Pesach sa nesmie v židovských domácnostiach nachádzať nič kysnuté, ani najmenší zistiteľný kúsok kysnutého cesta alebo potravín, ktoré ho obsahujú. Z tohto dôvodu sa pred začiatkom sviatku všade robí veľmi pozorné a dôkladné čistenie celej domácnosti, spojené s vyhľadávaním a zhromažďovaním zvyškov pečiva a podobných jedál. Hľadania a zhromažďovania zvyškov sa zvyčajne zúčastňujú aj deti. Všetky zvyšky vykysnutých potravín sa nazývajú chamec. Chamec sa spáli ešte pred začiatkom sviatku. Veľa starostí je s prípravou sviatku v kuchyniach. K príprave jedál sa vyberú riady určené špeciálne len na tento účel (pesachové riady). Okrem nich možno použiť z ostatných nádob tie, ktoré možno vyhriať až do červeného žiaru, ako napríklad varné platne. Po tejto procedúre sa stanú spôsobilé pre práce na príprave jedla počas Pesachu. Hovoríme, že sú kašerns. Slovo je odvodené od výrazu kašrut (dovolené, čisté, vhodné), ktorý sa vzťahuje vo všeobecnosti na potraviny spôsobilé k jedeniu podľa rituálnych predpisov. Na Slovensku sa stretávame častejšie s výrazmi, ako košer, košerovať a podobne, ktorých zmysel je tiež odvodený od slova kašrut.Všetky potraviny používané počas sviatku sú obzvlášť prísne kontrolované, a to od pôvodných surovín až po finálne výrobky. Suroviny prinesené do domácnosti sa dôkladne umyjú, aj vajcia, citróny a pod. Prísne sa kontroluje aj víno, ktoré má byť vyrobené a zapečatené pod dohľadom odborníkov. V centre pozornosti je výroba macesu, ktorá sa riadi zvláštnymi predpismi. Židovské náboženské obce sa vždy starali o to, aby chudobní Židia dostali macesy v zodpovedajúcej kvalite a množstve k sviatkom Pesach zadarmo.Najdôležitejšou udalosťou sviatku Pesach je spoločná slávnostná večera všetkých členov domácnosti, tzv. seder alebo sederová večera.4 (Seder znamená usporiadanie.) Prestretie stola, rozloženie jednotlivých pokrmov, poradie ich jedenia a množstvo ďalších podrobností večere sa riadi podľa sederovej hagady, ktorá sa vždy tešila veľkej popularite u detí aj u dospelých. V hagade sú zaznamenané aj otázky, ktoré kladie najmenšie dieťa hlave rodiny. Tieto otázky majú súvislosť s biblickým príkazom, dať deťom odpoveď na otázky o význame Pesachu. Tóra zdôrazňuje tento príkaz viacnásobným opakovaním. V súčasnosti je zvykom stretnúť sa na seder a osláviť ho spoločne, v komunite a kruhu priateľov a známych.Večera sa koná v slávnostnej atmosfére a pri bohatom osvetlení. Každý účastník večere má pred sebou pohár s vínom. Najkrajšia čaša naplnená vínom stojí pred prázdnym miestom. Je to miesto pripravené pre túžobne očakávaného hosťa, ktorým podľa tradície môže byť prorok Eliáš. Prorok prinesie zvesť o skorom príchode Mesiáša. K tomuto sa viaže aj zvyk, otvoriť dvere do domu a poslať malé deti von, aby sa pozreli, či divotvorca náhodou neprichádza do domu.

Sederový stôl obsahuje tri na seba položené macesy. Vrchný sa volá Kohen, stredný Levi a spodný Izrael. Macesy sú spomienkou na placky z nekysnutého cesta, ktoré jedli naši predkovia po úteku z Egypta. Na stole je zelená bylina, tzv. karpas, zvyčajne petržlen alebo zeler. Na stôl patria tiež horké byliny (maror), napríklad morská reďkovka. Horké byliny sa pred jedením namočia do pohára so slanou vodou alebo octom. Tento pokrm symbolizuje horkosť osudu a slzy zúfalstva Židov počas otroctva v Egypte. Ďalší z pokrmov sa nazýva charoset, je to zmes roztlčených mandlí orechov, jabĺk a podobných plodov, všetko spolu zaliate vínom. Červená farba charosetu je pripomienkou na tehly, ktoré museli vyrábať Židia počas otroctva v Egypte. Kosť s malým množstvom pečeného mäsa je na sederovom stole ako spomienka na jedenie pečeného baranieho mäsa počas poslednej noci pred odchodom z Egypta. Poslednou predpísanou súčasťou na stole je aspoň jedno na tvrdo uvarené vajce. Tenká škrupina vajec nám pripomína krehkosť ľudského osudu. Okrem toho je vajce symbolom plodnosti a pripomienkou na neúspešný pokus faraóna zničiť židovský národ.

Odchod z Egypta má bezprostredný vzťah k súčasnosti. Oslobodenie pred tisíckami rokov chápeme ako medzník, keď sme sa Izraeliti stali slobodným národom v duchovnom zmysle slova. Každodenný život, dejinné a civilizačné procesy otriasajú duchovnou identitou jednotlivcov aj národov.

Pesach je udalosť, ktorá úzko súvisí s dejinami spasenia. Počas týchto sviatkov, ktoré trvajú osem dní došlo k ukrižovaniu a zmŕtvychvstaniu Ježiša. Ježiša ukrižovali v prípravný deň na sviatok Pesach. V tento deň Ježiša sňali Jozef z Arimatie spolu s Nikodémom z kríža a uložili ho do prázdneho nového hrobu. Hrob uzatvorili ťažkým kameňom a strážili ho vojaci. Ráno prvého dňa v týždni (v nedeľu), ešte za tmy, prišla Mária Magdaléna k hrobu a videla, že kameň je od hrobu odvalený. Hneď bežala naspäť a oznámila učeníkom Petrovi a Jánovi, že Ježiša nenašla. Učeníci sa okamžite bežali k hrobu presvedčiť či Mária hovorí pravdu. A naozaj, zistili že Ježiš tam nie je.

V evanjeliách sa ďalej dočítame, že Ježiš sa v ďalších dňoch sviatkov Pesach zjavil ženám a všetkým učeníkom. Zjavoval sa celkom štyridsať dní a poskytoval mnoho dôkazov o tom, že žije. Stoloval s nimi, prijímal potravu a hovoril im o Božom kráľovstve a o Duchu Svätom, ktorého im pošle.

Veľkonočné posolstvo nie je vymysleným príbehom. Prítomnosť veľkonočných sviatkov je dôkazom existencie Boha a Božieho plánu záchrany pre každého človeka z každého národa, nielen z Izraela. Tieto dejinné udalosti majú očitých svedkov a sú písomne tak podrobne a verne zaznamenané ako máloktoré iné dejinné udalosti. Napriek tomu historici tieto dejiny pokladajú za bezvýznamné a v školách sa o nich takmer vôbec nič neučí. Ježiš Kristus je jasným a nepopierateľným priamym dôkazom existencie Boha Izraela. Boha, ktorého popierajú nielen ateisti, ale každý, kto ignoruje posolstvo veľkonočných sviatkov, ktoré je ústrednou témou Biblie od knihy Genesis až po knihu Zjavenie Jána. Je samovrah a blázon každý, kto toto posolstvo ignoruje, popiera a vysmieva sa mu.

Ale Boh mu povedal: »Blázon! Ešte tejto noci požiadajú od teba tvoj život, a čo si si nahonobil, čie bude?« Tak je to s tým, kto si hromadí poklady, a pred Bohom nie je bohatý.“ Lukáš 12:20-21

Zdroj: Biblia, Ústredný zväz židovských náboženských obcí v Slovenskej republike, www.hebcal.com