Problémy pentekostalizácie kresťanstva.

Časopis Rozmer č. 4/2017 priniesol rozsiahly článok s názvom „Problémy pentekostalizácie kresťanstva“.

Článok vznikol na základe prednášky poľského katolíckeho biskupa, ktorá odznela na sympóziu exercitátorov a spovedníkov v Čenstochovej 24. januára 2017.

V článku sa pentekostalizácia cirkvi nazýva problémom, ktorý predstavuje hrozbu pre identitu, jednotu a duchovný rozvoj cirkvi a jednotlivých veriacich. Prednášajúci biskup pomenúva všetky teologické problematické prejavy, ktoré sa vyskytujú v letničných a charizmatických cirkvách a obáva sa, že tieto prejavy sa stanú súčasťou tradičných katolíckych a evanjelických cirkví. Biskup sa obáva, straty tradícií a vnútornej dechristianizácie u veriacich, ktorá vedie k redukcii kresťanstva na úroveň terapie, ktorá uspokojuje pozemské potreby kresťanov. Odhaduje sa, že v roku 2025 bude letničné kresťanstvo najväčším kresťanským vierovyznaním, pretože počet letničných kresťanov dosiahne jednu miliardu, za predpokladu súčasného rastu tejto skupiny veriacich.

Rast letnično-charizmatického hnutia v tradičných cirkvách je podľa biskupa spôsobený atraktívnou ponukou, ktorú predkladajú lídri tohto hnutia.  Ponuka spočíva v zážitkovom kresťanstve. Tradičné „sola scriptura“, jedine slovom nahrádza „sola experienta“, jedine zážitok. Viera na základe Slova Božieho sa mení na vieru na základe zážitkov. Samozrejme v článku sa kriticky popisuje všetko od zážitku krstu Duchom Svätým, cez modlitbu v nezrozumiteľných jazykoch až po hlásanie prosperity veriacich na základe viery. Najväčší problém biskup vidí nad stratou kontroly nad duchovným stavom človeka v cirkvi. Priamy vzťah s Bohom bez potreby kňaza, spovedníka, pokladá biskup za nebezpečný a fundamentálny mysticizmus, pretože Boha možno zakúsiť iba nepriamo a sprostredkovane cez duchovenstvo v cirkvi. Mysticizmus letničných kresťanov sa prejavuje v rôznych psychosomatických symptómoch, ako napr. záchvevy tela, nekontrolovateľný smiech a padanie v Duchu, pri ktorých dochádza až k strate vedomia a sebakontroly. Tranzy letničných veriacich prirovnáva k tranzom šamanov. Šamanské videnie sveta plného duchov a démonov, ktoré spochybňuje vedecký prístup k realite, je súčasťou teológie letničných lídrov.

Ďalším problémom je extrémny biblicizmus, čiže doslovné chápanie svätého textu a fideistický prístup, ktorý pohŕda dvetisícročnou tradíciou cirkvi.

Tieto problémy podľa biskupa ohrozujú duchovný stav človeka, pretože následky zmutovanej povrchnej viery zameranej na svoju osobnú prosperitu, iba ťažko liečiť a následne obnoviť u veriaceho zdravú identitu.

Snažil som sa zopár myšlienkami zhrnúť pohľad duchovenstva katolíckej cirkvi na letnično-charizmatickú obnovu, ktorá sa deje nielen v katolíckej ale aj v tradičných evanjelikálnych cirkvách.

Súhlasím s obavami, ktoré tento biskup má, pretože je pravdou to, že súčasťou charizmatickej teológie je prosperita, zdravie a uspokojovanie pozemských potrieb. Taktiež vnímam obavu katolíckeho duchovenstva z extrémneho biblicizmu a z duchovných prejavov, ktoré ťažko posúdiť, či sú od Boha alebo od zlého ducha.

Katolícke duchovenstvo asi zabudlo, že najväčším letničným charizmatikom bol sám Ježiš Kristus, ktorý uzdravoval chorých, vyháňal démonov, nakŕmil tisíce, obohacoval chudobných a bohatých volal k rozdaniu majetku a všetkých volal k pokániu. Pán Ježiš prikazuje, tým, ktorí v neho veria: „Nasledujte ma!“

Letničné kresťanstvo je snahou nasledovať Krista a plniť Jeho misijný príkaz. To, čo biskup nazýva extrémnym biblicizmom alebo šamanizmom, je obyčajná viera v Božie slovo. Táto viera vylučuje kresťanskú filozofiu a kresťanskú tradíciu podobne ako vylúčil Ježiš tradície farizejov v judaizme, napreik tomu, že tieto tradície farizeji doložili citátmi z Písma.. Magistérium tradičnej cirkvi sa touto vierou cíti ohrozené, pretože charizmatickí veriaci našli vyšší zdroj viery ako je magistérium. Týmto zdrojom je priamy vzťah s Bohom na základe pokánia a úprimnej modlitby. 

Stotožňujem sa však s biskupom v tom, že vieru nemožno stavať výlučne na duchovných zážitkoch a na osobnej prosperite. Zázraky a majetok je pieskom viery, ak na nich viera stojí. Základ kresťanskej viery je SLOVO všemohúceho Boha, ktoré priniesol Ježiš ako radostnú správu – evanjelium. Toto SLOVO sa oživuje vierou a pokánim. Toto SLOVO mení človeka zvnútra a človek nachádza priamy vzťah s Bohom.

Biskup a katolícke duchovenstvo tento vzťah s Bohom, ktorý búra náboženské tradície a kresťanskú filozofiu, nechápe podobne ako Ježiša nechápali farizeji a bohatí ľudia, hrdí na svoju cirkev a na svoje postavenie.

Nepopieram, že v charizmatických kruhoch vznikajú herézy, pretože aj v letničných kruhoch sa vyskytujú ľudia, ktorí letničnú formu náboženstva zneužívajú vo svoj osobný prospech. Treba si však uvedomiť, že herézou sú aj mariánske dogmy alebo katolícka eucharistia. Pán Ježiš predsa hovorí o kúkoli v cirkvi a bolo by naivné si myslieť, že kúkoľ sa v letničnocharizmatickom hnutí nevyskytuje. Biskup však zabúda, že celá hierarchia tradičných cirkví je taktiež zviazaná cirkevnou prosperitou. Zabúda na spôsob akým tradičné cirkvi prišli k svojím majetkom. Zabúda na to, že nie SLOVO, ale náboženská tradícia hraničiaca s okultizmom a cirkevný majetok je zdrojom ich náboženskej moci nad veriacimi. Zabúda na stredovek, na stáročia extrémizmu, ktorými katolícka cirkev prešla. Zabúda sa na prenasledovanie inkvizíciou a na to, že každého, kto s nimi nesúhlasil, označili za človeka posadnutého zlým duchom. Zabúda na "charizmatické" praktiky akým zlých duchov v stredoveku vyháňali. Zabúda ako zhabali majetky pohanov napr. Aztékov, ktorých upálili alebo protestantov, ktorých politicky znemožnili a mnohých povraždili. 

Treba si uvedomiť, že letničné hnutie začalo pred dvetisíc rokmi a teda je tu ďaleko skôr ako tradície a dogmy magistéria katolíckej cirkvi. Toto hnutie bolo a bude prenasledované cirkvou, ktorá si myslí, že stojí nad Božím slovom. Letničné hnutie má svoje problémy s kúkoľom v cirkvi (možno svoj stredovek), ktoré však ťažko porovnať s tým, čo verila a ako presadzovala katolícka cirkev vo svojom stredoveku. Nemyslím, že by sa letniční kresťania chystali niekoho upáliť alebo politicky a duchovne znemožniť. Nemyslím, že by u úprimných pentekostálnych veriacich hrozila väčšia mutácia viery ako u viery založenej na tradíciách a nebiblických dogmách.

Biskup vyjadruje obavu o duchovný stav veriacich zmutovaných letničnou vierou. Netreba sa však obávať viac o tých, čo stoja na základe tradície cirkvi a nie na základe doslovného chápania biblického textu? Nepovedal Ježiš, že Jeho slovo je pravda, (a nie tradícia) ktorá prináša slobodu z hriechu a odsúdenie tým, čo biblickému textu, teda Jeho slovu, neveria?

Boh hovorí, že kto miluje Jeho SLOVO a prijíma Ho, tak ten je postavený na SKALE, takže obava o duchovný stav letničných veriacich, ktorí milujú Boha a Jeho slovo celým svojím srdcom, nie je na mieste. Samozrejme obava biskupa o duchovný stav ľudí, ktorí v kresťanstve hľadajú viac seba a nie Jeho (Ježiša Krista) je na mieste v každej cirkvi a teda aj v letničnej aj v tradičnej katolíckej či evanjelickej cirkvi.