Sloboda v katolíckej cirkvi? Wau!

Na tomto stretnutí v počte od 50 do 100 boli prevažne mladí ľudia a iba zopár starších ľudí. Schádzajú sa pravidelne každú stredu v priestoroch, ktoré pripomínajú katakomby. Tento priestor sa nachádza v ošarpanom kultúrnom dome, do ktorého zateká a len veľmi biedne sa v ňom kúri. Tento priestor má na míle ďaleko od honosnej architektúry kostola bohato zdobeného umením maliara, štukatéra či sochára. Bohoslužbu nevedie kňaz, ale laici. Títo laitskí služobníci však majú v sebe to, čo v sebe nemajú kňazi. majú oheň Ducha Svätého a vášeň pre nasledovanie Ježiša Krista. Na tomto stretnutí neboli ľudia, ktorí sú kresťanstvom ovplyvnení zvonka. na tomto stretnutí boli ľudia, ktorí zažili vnútornú zmenu, hlboko v srdci. Zažili Boží dotyk a vierou prijali istotu spasenia. Priebeh bohoslužby bol v réžii Svätého Ducha. Počas uctievania všemohúceho Boha vládla sloboda. Kto chcel stál a dvíhal ruky, kto chcel tak sedel a plakal, niekto sa radostne roztancoval atď. Toto uctievanie vychádzalo z veriaceho srdca plného vďačnosti za odpustenie hriechov, za uzdravenie, a za chlieb každodenný. Uctievanie sa prelínalo s Božím slovom, ktoré zaznievalo aj s krátkym výkladom. Nebolo potrebné znovuobetovať Krista na oltári za odpustenie hriechov, nebolo potrebné spovedať sa človeku, nebolo potrebné uctievať Máriu alebo svätých a o niečo ich prosiť, pretože uprostred tohto zhromaždenia bol sám Pán Ježiš Kristus skrze srdcia týchto ľudí, tak ako sľúbil v evanjeliu. Mt 18:20 Lebo kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam som ja medzi nimi.“

Takže Pán Ježiš priamo ako veľkňaz, /ktorý prenikol nebesia a sedí po pravici nebeského Otca a prihovára sa za tých, čo v neho veria a prijali odpustenie hriechov a večný život/ prijímal pokánie a udeľoval milosť. Pán Ježiš priamo prijímal obetu chváľ, Pán Ježiš sa cez osobu Ducha Svätého priamo dotýkal prítomných ľudí a dodával im lásku, vieru, uzdravenie, radosť atď. Nikto z týchto ľudí nepochyboval o svojom spasení, nikto už viac neveril v očistec. Títo znovuzrodení katolíci ničím nepripomínali náboženstvo katolíckej cirkvi. Zotročujúca reťaz tohto náboženstva bola pretrhnutá a preto tam vládla sloboda a radosť z večného života. Títo ľudia si však nenechávajú túto radosť z prijatej radostnej správy iba pre seba, ale šíria ju ďalej vo svojich rodinách, v hromadných dopravných prostriedkoch, v školách a kdekoľvek na ulici. Taktiež chystajú adventnú evanjelizáciu vo veľkej sále kultúrneho domu, na ktorú pozývajú ľudí, aby im tam zvestovali radostnú správu. Za spasenie ďalších ľudí sa modlia a pôstia. Robia presne to, čo Pán Ježiš chce od svojich učeníkov. Prijímajú radostnú správa a šíria radostnú správu a zároveň bdejú v modlitbách a očakávajú príchod Pána Ježiša. Určite tam znovu prídem a pomôžem v tomto diele evanjelizácie, ktoré sa tam deje. Pretože tam, kde sa stretnú znovuzrodení kresťania, tam sa nikto nepýta na to z akej si cirkvi. Nikto nerieši kto je katolík, evanjelik alebo baptista či metodista, pretože tam vládne jednota založená na pravde Božieho slova, pretože tam svedčí Svätý Duch o pravde a táto pravda prináša ovocie pokánia (vnútornej zmeny), úprimnej (detskej) viery a vnútornej slobody. Skutočná cirkev sa nenachádza v nádherných cirkevných budovách a v bohatých cirkevných inštitúciách. Skutočná cirkev nepotrebuje príspevky od sekulárneho sveta, štátu, nepotrebuje pozemský majetok pre svoju činnosť a dokáže nielen žiť, ale aj dávať, z malých príspevkov veriacich. Skutočná cirkev sa nachádza tam, kde by sme to najmenej čakali, obrazne povedané: "v chudobnej a ošarpanej maštali". V takejto cirkvi sa cítim rovnako slobodne ako doma vo svojom súkromí. Zároveň ma to núti rozmýšľať, či je takáto sloboda v cirkvi, ktorej som členom. Či aj v tejto cirkvi nie je reťaz náboženstva, ktorá ľudí zotročuje.