Slová do vetra.

Je mnoho ľudí, ktorí sa pasujú do role učiteľov, pritom ich učenie je nezrozumiteľné pre tých, ktorých chcú vyučovať, alebo ich učenie nikoho nemení. Každý, kto chce učiť, musí prejsť procesom učeníctva. Mnohí učia teórie, ktoré nemajú vyskúšané v praxi. Mnohí učia ako aplikovať naučené slovo do života, pritom to, čo učia, do svojho života neaplikovali. V cirkvi takých ľudí nazval Ježiš pokrytcami.

Evanjelium je veľmi jednoduché učenie, ktoré mnohí učitelia komplikujú a následne podávajú, čiže učia nezrozumiteľným jazykom. Mnohí učitelia k evanjeliu niečo pridajú, iný učitelia z neho niečo uberú a tak vznikli a vznikajú náboženské organizácie a skupiny, ktoré sú si sebe sami Pánom.

Evanjelium je od Boha. Všetko, čo je od Boha, je duchovné. Ľudské učenie je od ľudí. Všetko, čo je od ľudí, je duševné. Ten, kto chce učiť zrozumiteľne duchovné učenie od Boha, potrebuje mať duchovné vedenie od Boha. Bez duchovného vedenia sa nedá evanjelium hlásať ani vyučovať. Preto apoštol Pavol píše kresťanom v liste do cirkvi v Korinte, aby sa usilovali o lásku, aby dychtili po duchovných daroch a zvlášť, aby dychtili po dare proroctva. V cirkvi nestačí len dar jazykov, nestačí len duševné vyučovanie alebo duševné citovanie slova alebo duševné prehlasovanie citátov z Písma. Dar jazykov bez výkladu a duševné prejavy, duševné vyučovania, náboženské programy a pod. nedávajú cirkvi duchovný rast. Pavol ap. prirovnáva cirkev, ktorá nemá duchovné vedenie k bezduchým nástrojom, ktoré nevydávajú zvuk. Nástroj nemusíte ani vidieť, ale podľa zvuku rozoznáte, či ide o gitaru, husle alebo trubku. Mnoho vodcov v cirkvách trúbi do duchovného boja nezrozumiteľne, pretože trúbi bez duchovného vedenia. Mnohí v cirkvách vyučujú evanjelium a kresťanskú morálku, ako bezduché nástroje, takže kresťania, ale aj nekresťania, majú problém rozoznať, či je to cirkev alebo náboženský klub.

Duchovné dary a duchovnú motiváciu a vedenie dáva Boh. Pavol ap. píše, že keby prišiel a hovoril iba nezrozumiteľným jazykom a nehovoril zo zjavenia, poznania, proroctva alebo náuky, tak by nikomu duchovne nepomohol rásť. Ak to platilo pre Pavla, tak to platí aj pre dnešných učiteľov, misionárov, pastorov a vodcov v cirkvi. Ak slúžia v cirkvi kresťania slovom bez zjavenia, poznania, proroctva a bez štúdia Biblie, tak nikomu nepomôžu duchovne rásť. Preto je v cirkvi duchovná stagnácia, nejednota a niekedy aj rozpad na skupiny alebo mikroskupinky, ktoré navzájom nespolupracujú, neznášajú sa a dokonca proti sebe bojujú.

Jediná cesta k duchovnému rastu cirkvi je snažiť sa o duchovné vedenie. Kto chce učiť a kázať Božie slovo potrebuje duchovné vedenie. Duchovné vedenie znamená zobrať svoj kríž a nasledovať Krista. Duchovné vedenie znamená nenávidieť mamon. Duchovné vedenie vyžaduje dať seba, svoju rodinu, svoje záujmy na druhé, tretie alebo na štvrté miesto. Na prvom mieste musí byť Boh a jeho slovo aplikované do života.

Lebo kto nemá duchovné vedenie a vydáva iba nezrozumiteľné slová, tak hovorí do vetra. 1Kor.14:9