„Veľká je efezská Diana!“

Jedným z miest na misijnej ceste apoštola Pavla bolo mesto Efez. V tomto meste Pavol našiel učeníkov Jána Krstiteľa pokrstených vodným krstom pokánia, ktorí prijali krst Duchom Svätým cez Pavlovu službu. Pavol zotrval dva roky v tomto meste a vyučoval ľudí, ktorým hlásal evanjelium a privádzal ich k viere v spasenie skrze Pána Ježiša Krista. Toto pôsobenie Pavlovo Boh potvrdzoval nadprirodzeným uzdravovaním chorých ľudí a tak, každému bolo zjavné, že Pavol hlása evanjelium od Boha a nie ľudskú filozofiu.

V meste Efez žila aj komunita židovskej obce, ktorá verila v jediného Boha Stvoriteľa podľa Božieho slova Starého zákona. Pavol najskôr tri mesiace dokazoval židom z Písma Starého zákona, že Ježiš je Spasiteľ od Boha. Židia si však zatvrdili svoje srdcia. Neuverili Pavlovým slovám a všetko zlé hovorili na Pavla, aby zabránili odlivu veriacich zo židovstva ku kresťanstvu. Pavol nakoniec odišiel zo synagógy a oddelil tých čo uverili a vyučoval ich denne v priestoroch Tyrannovej školy.

V meste Efez prevažoval kult gréckej bohyne Artemis, ktorú nazývali aj menom Diana. V gréckej mytológii bola Artemis / Diana dcéra bohov Jupitera a Létó. Narodila se súčasne so svojím bratom Apollónom na ostrove Délu. Diana sa zaprisahala, že zostane Pannou, takže ju uctievali, ako čistú a nepoškvrnenú Dianu vždy Pannu.

Evanjelium, ktoré hlásal Pavol a potvrdzoval Boh uzdravovaním chorých, ohrozovalo starozákonný kult židovskej viery a pohanský kult viery v Pannu Dianu. Ľudia, ktorí mali osoh a postavenie v týchto kultoch sa začali obávať straty svojich veriacich. Strata veriacich znamená stratu príjmu pre tých, ktorí z týchto veriacich žijú. Vodcovia synagógy sa obávali straty desiatkov a vodcovia chrámu Diany sa obávali straty príjmov z predaja sošiek, obrazov a iných predmetov. V tom čase museli veriaci platiť chrámové dane a museli platiť za rôzne služby, ktoré im ich cirkevní predstavitelia poskytovali.

Evanjelium prináša slobodu od náboženských rituálov a povinností, ktorými sa veriaci snažia dosiahnuť priazeň u svojho Boha. Evanjelium nepotrebuje náboženské chrámy a nepotrebuje sochy, a obrazy. Evanjelium nepotrebuje záslužné skutky, nepotrebuje oltáre, oltárne obete a kňazov, ktorý obete prednášajú Bohu. Evanjelium úplne vymazáva význam a potrebu kňaza, ktorý prináša obeť Bohu za hriech veriaceho. Podľa evanjelia je poslednou obeťou Ježiš, ktorého stačí prijať vierou a pokáním. Viera v Ježiša a pokánie z hriechov otvára priamu cestu k Bohu. Jediným prostredníkom medzi Bohom a ľuďmi sa stal Ježiš Kristus. Prostredník ako napr. židovský kňaz alebo Panna Diana sa stáva vo svetle evanjelia zbytočný. Uveriť v Ježiša a dať sa na cestu pokánia môže človek kdekoľvek sa nachádza. Nepotrebuje k tomu chrám, oltár ani peniaze. Človek môže byť spasený bez akýchkoľvek kultových budov, pútnych miest a predmetov, ako napr. zvončeky, kadidlo, a pod.

Evanjelium likviduje všetky náboženstvá a robí ich bezvýznamnými. Mnohí ľudia majú svoj život úzko spätý s náboženským kultom v nasledovných oblastiach:

1. Žijú z príjmov náboženskej obce.
2. Vlastnia nehnuteľnosti (synagógy a chrámy), ktoré im poskytujú ochranu od okolitého sveta a poskytujú im moc nad ľuďmi, ktorí do týchto budov prichádzajú.
3. Poskytujú služby veriacim prevažne medzi stenami chrámov. Chrám predstavuje územie, kde platia pravidlá predstavených. Je to podobné, ako keď ste v práci. V práci ste na území svojho zamestnávateľa a musíte tam dodržiavať pravidlá, ktoré mimo tohto územia nemusíte. Sú to pravidlá o obliekaní, o správaní sa, o dodržiavaní určitých harmonogramov a pod. Mimo tohto územia nemajú predstavení nad vami moc a preto nemôžu fungovať bez svojho územia.
4. Veriaci potrebujú chrám, budovu, aby mohli komfortne praktizovať svoje náboženstvo. Chrám ich ukrýva pred očami verejnosti a dáva im pocit spolupatričnosti.
5. Veriaci platia svojimi príspevkami (desiatky, dane, členské, zbierky a pod.) hlavne z dôvodu záslužnosti. Za svoje peniaze si chcú zaslúžiť priazeň svojich Bohov a priazeň svojich predstavených, ktorí sa stavajú do pozície zástupcov Boha a sprostredkovateľov najmä Božej priazne a odpustenia. Veriaci si nevedia predstaviť náboženský život bez chrámu. Chrám je pre nich posvätná budova uzavretá pred verejnosťou z hľadiska účelu využitia. Chrám je miesto, kde prebýva Boh, kde Boha prezentujú Boží zástupcovia, ktorí v ňom vykonávajú náboženské obrady a preto chrám nemôže slúžiť na iné účely.
6. Veriaci majú pocit vlastníctva chrámu a chrám je pre nich dôležitejší ako pravda evanjelia, ktoré nepotrebuje chrám, vážených náboženských vodcov. Evanjeliu stačí ulica a laitskí kazatelia. Evanjelium nepotrebuje poskytovať služby cez náboženské rituály, ale stačí mu srdce človeka. Evanjelium nehľadí na vonkajšiu náboženskú vážnosť, bohatstvo, oblečenie, ale hľadá pokorných, biednych a úprimných ľudí.

Vyššie uvedené dôvody spôsobili, že veriaci vyhnali Pavla z efezskej synagógy a nakoniec aj z mesta Efez.

Aj dnes sú Pavlovia vyháňaný z cirkevných budov a miest, ak ich ohrozuje pravda evanjelia. Aj dnes majú náboženskí vodcovia väčší záujem na svojej inštitucionálnosti a kariére, z ktorej majú osobnú prosperitu a preto hlásajú kult Panny, kult chrámu, kult pútnych miest. Pre niektorých je pútne miesto Mekka, pre niektorých Jeruzalem, pre niektorých Rím alebo Megžugorie či Šaštín.

Aj dnes poskytujú duchovní vodcovia služby za peniaze a veriaci sa snažia kúpiť si pocit odpustenia a priazne Božej cez chrámovú daň, zbierku, desiatok a pod. Pritom mnohých nezaujíma, že sused nemá čo jesť alebo čo si obliecť alebo kde bývať. Dôležitá je prosperita chrámu a cirkvi, ktorá je aj osobnou prosperitou veriaceho. V mnohých krajinách prináša náboženský kult prosperitu celým štátom a mestám najmä z hľadiska cestovného ruchu a služieb s ním spojených.

„Veľká je efezská Diana/Artemis“, kričia aj dnes náboženskí ľudia hrdý a pyšný na svoje náboženstvo vo svojich srdciach a zatvrdzujú si srdcia voči konkurenčnej pravde evanjelia najmä jeho falošnou intepretáciou voči veriacim, aby ich udržali vo svojich náboženských budovách.

Milí veriaci je na vás, či budete kričať „ veľké je moje náboženstvo“ spolu s tými, ktorí z náboženstva žijú, alebo príjmete pravdu evanjelia a oddelíte sa od tých, čo sa proti tejto pravde stavajú.

Prijatím evanjelia stratíte náboženské istoty viazané na chrám, na svojho kňaza, na svoje peniaze, za ktoré si náboženské služby kupujete. Stratíte hodnotu náboženských rituálov a predmetov, ktoré obdivujete v chrámoch a vo svojich domácnostiach. Stratou týchto náboženských istôt a hodnôt získate slobodu, pretože pravda evanjelia vyslobodzuje človeka nielen od hriechu ale aj od pyšného a sebeckého náboženstva, ktoré vás núti robiť veci, ktoré by ste inak nerobili. Ak sa necháte oslobodiť pravdou evanjelia a príjmete spasenia zadarmo, vtedy získate radosť zo života v každej situácii a lásku k blížnemu, ktorá vás motivuje k hlásaniu pravdy evanjelia aj za cenu, že vás náboženskí vodcovia vyženú z cirkvi, z mesta alebo vás budú väzniť alebo kameňovať. Pravda prináša na jednej strane slobodu a na druhej strane prenasledovanie a hnev od ľudí zviazaných náboženským kultom.

Keď to počuli, zachvátil ich hnev a kričali: „Veľká je efezská Diana!“ Sk 19:28