Vianoce, vianoce prichádzajú....
Nechcem nikomu brať ilúzie, ale musíme si priznať, že vianoce sú veľmi telesné sviatky, ktoré nás odvádzajú od biblického Boha, k inému falošnému Ježišovi. Vianoce sú preto bezosporu pohanským sviatkom, ak im dávame náboženský význam. Preto by som cirkvám v súvislosti s týmto sviatkom doporučil, aby z tohto pohanského sviatku nerobili kresťanskú modlu a vianoce odignorovali.
Tradície tohto sviatku sú tak hlboko v nás zakorenené, že ich nedokážeme ignorovať a nedokážeme si odoprieť ten konzum, ako dobré jedlo, pitie, darčeky a pod. Samozrejme my ľudia milujeme darčeky a dávajme si ich hoc aj každý deň. Neprikladajme však vianočným dekoráciám žiadny význam, možno by sme mali začať nimi pohŕdať, pretože predstavujú lásku k tomuto svetu, ku konzumnému spôsobu života.
Oslava narodenín Ježiša Krista je úplne mimo biblické kresťanstvo.
Biblickou pravdou je, že pravdepodobný mesiac narodenia Ježiša Krista je mesiac apríl. Ani narodenie však nesmieme chápať v zmysle prvotného vzniku života. Pretože Ježiš Kristus je osoba Boha, ktorú nikto nestvoril. On sám o sebe hovorií „JA SOM“ ten istý včera, dnes a naveky. Boh sa nikdy nenarodil, nemá dátum začiatku, lebo On je Alfa i Omega, On je začiatok i koniec všetkého.
Evanjelium popisuje okolnosti narodenia Ježiša nasledovne: „Potom v šiestom mesiaci bol poslaný anjel Gabriel od Boha do galilejského mesta, ktorému je meno Nazaret, k panne, zasnúbenej mužovi, ktorému bolo meno Jozef, z domu Dávidovho, a meno panny bolo Mária. Ale anjel jej povedal: Neboj sa Mária, lebo si našla milosť u Boha a hľa, počneš v živote a porodíš syna a nazveš jeho meno Ježíš. A anjel odpovedal a riekol jej: Svätý Duch príde na teba, a moc Najvyššieho ťa zatôni, a preto aj to splodené sväté bude sa volať Syn Boží. A hľa, Alžbeta, tvoja pokrvná, aj ona počala syna vo svojej starobe,“
Podľa uvedeného svedectva evanjelia bol Kristus počatý v šiestom mesiaci. Prvý židovsky mesiac pripadá na náš marec začiatok apríla. Keď sa chceme dostať do šiesteho mesiaca židovského kalendára musíme od marca napočítať šesť mesiacov. Anjel Gabriel prišiel teda za Máriou v auguste.
Mária bola zvedavá či je neplodná Alžbeta tehotná a tak ju išla navštíviť: „ A v tých dňoch vstala Mária a ponáhľajúc sa išla na vrchy, do mesta Júdovho. A vošla do domu Zachariášovho a pozdravila Alžbetu. A stalo sa, keď počula Alžbeta pozdrav Máriin, že poskočilo nemluvňa v jej živote, a Alžbeta bola razom naplnená Svätým Duchom a zvolala veľkým hlasom a riekla: Požehnaná ty medzi ženami a požehnaný plod tvojho života!“
Keď Alžbeta naplnená Svätým Duchom povedala Márii požehnaný plod tvojho života!“ Tak Mária už logicky musela byť tehotná. Od augusta napočítame deväť mesiacov a dostaneme sa do apríla ďalšieho roku. Náš Pán a Boh Ježiš Kristus sa ako človek musel narodiť v apríli. Apríl korešponduje s termínom, keď pastieri pásli ovce a spali vonku na paši. V decembri sa v Izraeli vonku ovce nepasú.
Niekto by mohol namietať, že čas kým prišla Mária k Alžbete mohol trvať aj mesiac. Nie je to pravda. Tridsiaty deviaty verš to vyvracia, pretože je tam uvedené v tých dňoch vstala Mária a ponáhľajúc sa išla na vrchy. Píše sa tam o dňoch.
Kresťania do tretieho storočia narodenie Pána Ježiša Krista neslávili. S touto oslavou začala až rímskokatolícka cirkev, ktorá pokresťančila pohanský sviatok zimného slnovratu, ktorý pohania v Rímskej ríši oslavovali koncom decembra.