Zvláštny sen!

Snívalo sa mi, že som v nepreniknuteľnej a tmavej džungli. Všade okolo mňa sú husto spletené liany, kroviny a tráva, ktorá dorastá do výšky dvoch, troch metrov. Nad hlavou mám koruny stromov také husté, že slnko nimi len ťažko kde tu prenikne.

Neustále si musím dávať pozor pod nohy na čo šliapnem ale aj na kroviny, či z nich niečo na mňa nezaútočí, lebo džungľa je plná nebezpečných plazov a hmyzu.

Vzduch je tak vlhký, že šaty na mojom tele sú neustále mokré a nemajú šancu sa uschnúť. Ťažko sa mi dýcha a už nevládzem bojovať s džungľou, v ktorej blúdim už niekoľko dní. Pomaly si začínam uvedomovať, že keď sa nestane nejaký zázrak, tak čoskoro zomriem.

Zrazu sa do mojich uší dostane nejaký zvláštny zvuk, ktorý je iný ako zvuky, ktoré počúvam vo dne alebo v noci. Znie to ako hlas nejakého človeka. Ten hlas je slabý, ale začína postupne silnieť. Začínam rozoznávať, že niekto sa modlí. Začínam pochybovať či je to skutočné. Od únavy a vyčerpania vnímam, že to je halucinácia, výplod mojej mysle, ktorá zúfalo túži po záchrane.

Nie, nie je to pud sebazáchovy. Zrazu počujem praskanie vetiev stromov a zdá sa mi, že prichádza niečo veľké cez kroviny. Z džungle sa zrazu vynoril obrovský slon. Zľakol som sa a pomyslel si. Tak to je koniec, osamelý slon ma určite zabije a ja nevládzem uniknúť, nevládzem sa brániť.

Zrazu sa mi zdá, že na krku slona sedí človek a máva mi rukou. Sníva sa mi? Je to naozaj záchrana a prichádza vyslobodenie z môjho utrpenia?

Ten človek elegantne zoskočil pomocou slonieho chobota na zem priamo ku mne a láskavo sa mi prihovára. Z batoha vyťahuje termosku a dáva mi piť teplý čaj. Následne mi podáva čistú a suchú košeľu na prezlečenie a vysvetľuje mi, že už ma dlhšie hľadá, lebo ktosi mu o mne povedal, že som stratený a ak ma nenájde istotne zomriem.

Niečo sa hlboko dotklo môjho vnútra a začal som neovládateľne plakať. Spomenul som si, ako som sa oddelil od svojich priateľov a pyšne som sa vybral vlastnou cestou. Cesta bola zo začiatku ľahká a bolo mi na nej dobre. Ale len dovtedy, kým neprišla tá tropická búrka. Tak husto pršalo, že nebolo na krok vidieť. Ani neviem presne popísať ako som sa ocitol v tej džungli. Zo začiatku som cítil v srdci, že som hrdina a dokážem sa vrátiť. Keď som však blúdil už niekoľko dní a minula sa mi pitná voda začínal som si uvedomovať, že som mal byť pokornejší a držať sa priateľov, čo mali rozum a išli správnou cestou. Nemal som sa od nich oddeľovať a nedostal by som sa do situácie, ktorá viedla k smrti.

Cítil som, že tomu neznámemu človeku čo ma našiel musím povedať, že som si sám na vine. Začal som ho prosiť o odpustenie a cez slzy som mu ďakoval, že sa ma ujal. On sa však usmieval a tváril sa tak šťastne, že som nechápal.

Vyskočil na slona a podal mi ruku. Ja som sa ho pevne chytil a vyskočil som k nemu na sloní chrbát. Po chvíle slonej chôdze som zrazu vnímal nad hlavou svetlo. Vyšli sme z džungle a na mňa sa usmievalo slnko. Pod nohami slona zostali rozdupané všetky nebezpečné plazy a hmyz, čo ma vo vysokej húštine ohrozovali. Začal som sa cez slzy usmievať a pociťovať návaly šťastia. Ten človek ma doviedol medzi zvláštnych ľudí – priateľov. Nikto z nich mi nič nevyčítal a každý sa mi snažil pomôcť. Jeden z nich mi strčil do ruky akúsi knihu a povedal, aby som si v nej čítal. Bola to Biblia, Roháčkov preklad. Začal som si v nej čítať a kupodivu som všetkému rozumel. Veľmi ma zaujali slová v tej knihe a viedli ma k viere, pokániu a k láske k sebe a iným.

Odvtedy ju do dnes čítam.

Na začiatku džungle som bol iba JA a moje sebectvo. Moje JA ma doviedlo do problémov a myslel som si, že nemám lásku, priateľov alebo rodinu, ktorí by o mňa skutočne prejavili záujem. Našiel sa však niekto, kto sa za mňa modlil. Niekto, kto mi prišiel na pomoc. Pomoc prišla včas a práve vtedy, keď som ju najmenej očakával.

Džungla je moje JA a moje telesné zmýšľanie, ktoré produkovalo pýchu, sebectvo, agresivitu a všetky problémy. Problémy, ktoré nepreniknuteľne zatienili slnko, radosť a pokoj v mojom srdci. Ten slon predstavuje vieru toho človeka, ktorý mi prišiel na pomoc. Nebezpečné plazy a hmyz sú hriechy, ktoré ma obklopovali a každú chvíľu ma mohli zabiť.

Dnes už mám svojho vlastného slona. Modlím sa za ľudí stratených v džungli a snažím sa ich nájsť v pravý čas, aby som ich vysadil k sebe na slona a priviedol k Bohu, ktorým je Otec, Syn Ježiš Kristus a Duch Svätý. Pod nohami slona zostanú všetky problémy, keď prežijú pokánie a následne odpustenie hriechov.